BERNOLÁKOVO. Prevádzkovateľ kompostárne v Bernolákove predstavil zámer rozšíriť svoju prevádzku, či sa mu tento plán podarí zrealizovať nie je vôbec isté. Okamžite po zverejnení tejto informácie sa u časti obyvateľov obce zdvihla vlna nevôle.
Zámer totiž hovorí o tom, že prevádzka by mala ročne spracovávať viac ako 500-tisíc ton stavebného odpadu. Predstaviť si, že také množstvo sutín a zeminy sa má premlieť len pár desiatok metrov od obytnej zóny mnohých vystrašila. Už dnes totiž existujú sťažnosti, že súčasná prevádza kompostárne zapácha, ak by sa k tomu mal pridať aj prach so spracovania sutín, kvalita života a aj hodnota nehnuteľností by sa znížila.

Nedokonalosť zákona
S otázkami či takýto zámer, vzhľadom na lokalitu nie je predsa len príliš odvážny, sme sa obrátili na investora firmu Kobera Nad. Odpovedala nám Dagmar Boršošová, ktorá firmu v súčasnosti zastupuje. Rozšírenie súčasnej plochy kompostárne je podľa nej zanedbateľné a navyše sa má samotné kompostovisko presťahovať na druhú stranu areálu, čím by bolo ďalej od domov. Navyše tvrdí, že kompostáreň je predsa ekologické spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý produkujeme všetci a na takéto prevádzky si v dnešnej dobe treba jednoducho zvyknúť. Tento odpad totiž na skládke nemá čo robiť.
Čo však s drvením stavebných sutín? Podľa Boršošovej je celý problém v nedokonalosti zákona. Je pravda, že firma vybavuje povolenie, aby mohla spracovávať stavebný odpad, ale nie v prevádzke. V súčasnosti sa stavebný odpad, výkopová zemina a sutiny drvia priamo na mieste stavby mobilnými zariadeniami. Takže drvičky, na ktoré sa investor snaží získať povolenie nebudú podľa Boršošovej pracovať v sídle v Bernolákove. Problém je však v tom, že zákon nepozná pojem mobilné zariadenie. Pri posudzovaní zámeru, ktoré spravidla trvá niekoľko mesiacov sa musí posudzovať aj lokalita, kde bude zariadenie pracovať. Práve tu je kameň úrazu, vždy to bude niekde inde, na inej stavbe, kdekoľvek, kde sa investorovi podarí získať zákazku.

Takže jediná možnosť je, posudzovať zámer v sídle firmy.
Otázny je aj predpokladaný ročný objem stavebného odpadu, tých vyše pol milióna ton je vypočítaných so štítkového výkonu, teda výkon podľa výrobného štítku prepočítaný na osemhodinový pracovný čas, päť dní v týždni. Objem spracovaného materiálu však v prvom rade závisí od objemu získaných zákaziek.
Chybou možno je, že investor doposiaľ s občanmi nekomunikoval, nevysvetlil im, ako bude mobilné zariadenie pracovať, navyše celý zámer bol nielen podľa aktivistov a opozičných poslancov zle spracovaný.
Zámeru s kompostárňou neveria
Ako sme spomenuli v úvode, občianske združenia, časť poslancov aj jednotlivci už k zámeru zasielajú negatívne stanoviská. Prevádzkovateľovi kompostárne neveria ani napriek tomu, že Dagmar Boršošová sa im na stretnutí snažila vysvetliť, že mobilné zariadenie nebude pracovať v prevádzke, ale v teréne. Ako hovoria, už samotná kompostáreň im znepríjemňuje život zápachom a navyše sú presvedčení, že pri spracovávaní kompostu sa používajú dráždivé chemikálie, ktoré poškodzujú životné prostredie a aj zdravie obyvateľov obce. Jeden z argumentov proti hovorí, že ak firma získa povolenie, ktoré je viazané na sídlo firmy, nie je vylúčené, že pri prvej príležitosti sa budú stavebné sutiny spracovávať aj tu.
Obec svoje oficiálne stanovisko zatiaľ nezverejnila. Pre množstvo pripomienok, zrejme bude nutné, aby zámer prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie.