IVANKA PRI DUNAJI. Na jeseň sme informovali, že na internete prebieha petícia proti plánovanej výstavbe v Ivanke pri Dunaji v lokalite Dombale. Pod petíciu sa doteraz podpísalo takmer 900 ľudí. Obávajú sa, že po náraste počtu obyvateľov po ukončení výstavby úplne skolabuje doprava, a tiež, že občianska vybavenosť obce nebude stačiť.
Podľa dopravnej štúdie sú totiž už dnes dve križovatky nevyhovujúce a o päť rokov už nebude vyhovovať ani križovatka pri Metre. Odpoveďou starostu obce Ivana Schreinera je, že výstavba sa bude realizovať etapovite a rovnako to bude aj s nárastom obyvateľov. Podľa starostu sa obec na túto situáciu pripravuje. V spomínanej lokalite plánuje vybudovať voľnočasové centrum a materskú školu s tromi triedami.
Spor medzi petičným výborom, ktorý zastupuje aj 881 občanov podpísaných pod petíciu a starostom obce spolu s majiteľmi pozemkov už na pojednávaní riešil Okresný úrad v Senci. Momentálne všetci čakajú na rozhodnutie.
Budú môcť stavať?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento spor má len dve strany, zástancov a odporcov výstavby. Ale nakoniec môže na celý projekt doplatiť aj niekto tretí. Budúci vlastník pozemku. Časť projektu obytnej zóny Dombále, kde majú stáť rodinné domy, je postavený na tom, že súčasným vlastníkom developer ponúkol, že ich pozemky rozparceluje tak, aby na nich bolo možné realizovať výstavbu. Podľa podielov im tieto parcely rozdelí ako hotové stavebné pozemky. Tie potom budú vlastníci predávať samostatne. Až doteraz sa zdá byť všetko v poriadku, ale je tu jeden problém, na ktorý developer neupozorňuje. Tým je Územný plán obce, v ktorom sa píše, že minimálna veľkosť pozemku na ktorom bude povolená výstavba je 600 metrov štvorcových. Až 27 pozemkov je menších.
„Ak je to pre Vás risk, tak radšej nekupujte“
Realitná kancelária, ktorá za celým projektom stojí, ponúka v inzerátoch aj tieto pozemky ako stavebné. Od potenciálnej záujemkyne o jeden z malých pozemkov vieme, že na skutočnosť, že obec by v tomto prípade nemala vydať stavebné povolenie realitná kancelária neupozorňuje. Až na otázku záujemkyne, či nie je riziko kúpiť takýto pozemok, maklér odpovedal, že ak sa bojí, nech radšej nekupuje. Zvláštne vyznieva aj stanovisko, ktoré na rovnakú otázku zaslal developer petičnému výboru. Vraj kupujúcemu nikto nebráni prikúpiť si potrebné metre od suseda. Lenže prečo by mal sused predať?
Opäť sme o odpoveď požiadali aj starostu „Vlastníci s výmerou menšou ako dnešných 600 metrov štvorcových prevažne vstupovali do pozemkových úprav s plochou, z ktorej po reparcelovaní bolo možné vytvoriť iba výslednú rozlohu. Majitelia takýchto pozemkov musia hľadať také riešenia, aby vyhoveli podmienkam na vydanie stavebného povolenia.
Obec ma snahu v takýchto prípadoch spolupracovať.“ Odpovedal na otázku, či nie je riziko kupovať takýto pozemok ako stavebný. Lenže súčasní majitelia predávajú aj tieto pozemky, takže riešenie bude musieť hľadať nový vlastník, ktorý o tých podmienkach možno ani netuší.
Celá lokalita má rozlohu zhruba šestnásť hektárov. Na tejto ploche by malo postupne vyrásť deväť bytových domov, 29 domov v radovej zástavbe a 133 rodinných domov. Plocha občianskej vybavenosti by podľa starostu Schreinera mala tvoriť necelé štyri percentá plochy.
Bývanie v okolí Bratislavy má nesporne veľa výhod a množstvo ľudí považuje za ideálnu kombináciu blízkosti mesta a aké také čaro vidieka. Ostáva teda na každom, či si zoberie príklad z iných obcí, kde vďaka prebujnelej výstavbe kolabuje nielen doprava, či iná infraštruktúra, ale často aj medziľudské vzťahy.
