Juraj Gubáni: Senčania potrebujú halu

Od malička hral futbal. V Senci prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až po seniorov. Juraj Gubáni (31 r., rodák z Bratislavy) pôsobí od roku 2010 ako mestský poslanec a zároveň predseda komisie športu mesta Senec.

Senec má výbornú polohu blízko Bratislavy, Trnavy i Piešťan s malým letiskom. Navyše leží pri jazerách s rekreačnou oblasťou. Darí sa vám využívať túto výhodu?

- Senec má veľký potenciál. Určite sa ho snažíme využívať naplno. Z môjho pohľadu predsedu komisie športu si lepšie miesto na Slovensku ani neviem predstaviť. Teší ma, že sa sem ľudia vracajú aj na naše akcie s radosťou. Som hrdý, že som Senčan a že aj vďaka športu môžeme zviditeľniť naše krásne mesto.

Senec je stvorený na rekreačný šport či pohybové aktivity vôbec. Máte na to dostatok menších športovísk, cyklistických trás, možností na vodné športy?

- Máme viaceré možnosti a každým rokom ich zlepšujeme, či už v centre mesta, ale i na Slnečných jazerách. Napríklad výstavbou a rekonštrukciou ihrísk, telocviční i budovaním cyklotrás. Nastal určitý zlom. Vedenie mesta podporuje šport a to je veľká výhoda. Samozrejme, sú dôležitejšie veci v meste ako šport, ale komunita športovcov je veľká, čo nemožno prehliadnuť. Jediné negatívum je to, že nám stále chýba multifunkčná športová hala. Pevne verím, že v tomto volebnom období sa to konečne podarí prelomiť a v tej novej hale si čoskoro nielen zahrám, ale i pozriem kvalitnú hádzanú, basketbal či futsal.

V slovenskej športovej verejnosti je Senec známy ako tréningová základňa pre našu futbalovú reprezentáciu. Pomáha aj to k popularite nášho najrozšírenejšieho športu?

- Určite áno. Ľudia aj za hranicami Slovenska vďaka slovenskej reprezentácii vo futbale vedia, kde je Senec. Je pravda, že teraz nám dosť bude konkurovať vynovené NTC v Poprade, ale pre mňa je Senec atraktívnejšie prostredie, hlavne čo sa týka Slnečných jazier. I keď aj Poprad má svoje výhody.

Senec hral kedysi najvyššiu futbalovú súťaž, dnes hrá druhú. Je pre vás dôležitý návrat medzi elitu?

- Pre mňa v súčasnej situácii určite nie. Skôr by som sa zameral na futbalovú mládež – zlepšil im ešte viac podmienky. Výborné by bolo, keby mali k dispozícii viac trávnatých tréningových plôch v rámci Senca. Ideálna by bola aj umelá tráva na ZŠ J. G. Tajovského, ale tam je to náročné s pozemkami. Viem si predstaviť trávnaté plochy aj na Slnečných jazerách, prípadne priestor na NTC za tribúnou so svetelnou tabuľou. Tak ako je to v zahraničí – stačil by trávnatý priestor a prenosné bránky. Keď bude mať kvalitná mládež výborné podmienky, nebránim sa návratu do najvyššej súťaže – s našimi odchovancami.

Osobne ste aktívny v organizovaní ligy malého futbalu. Ako sa jej darí?

- Našej Futbalovej minilige Senca sa darí výborne a pevne veríme, že to takto pôjde aj naďalej. Klop – klop na drevo. Spolu s Radom Dosedelom a Robom Jonášom – mojimi kolegami, sa nám darí reprezentovať mesto Senec na celoslovenskej úrovni. Popritom nezabúdame na žiakov seneckých škôl, čo je jedna z našich priorít. Detská Futbalová miniliga Senca a úspešné organizovanie Majstrovstiev Slovenska v plážovom futbale patrí k našim najväčším úspechom. Kiež by sme sa mohli tomu venovať na plný úväzok.

Vaše mesto patrí v mládežníckom futbale medzi bašty. Všetky tímy, okrem seniorského, hrajú v najvyšších súťažiach, čím sa nemôžu chváliť ani oveľa známejšie kluby. Mienite pokračovať v tomto trende alebo sa zameriate skôr na prezentáciu cez silné áčko?

- Priznám sa, že i keď som futbalový tréner a od malička vyrastám pri futbale, nezameriavam sa len na futbal v našom meste. Dôležitý je pre mňa každý šport. Na druhej strane každý úspech z futbalu ma veľmi teší. Mojou prioritou je mládež. Skôr sa vidím v nej ako v senioroch. Je super, že hráme II. ligu, ale priznám sa, keby sme hrali III. ligu a mali v nej 90 percent odchovancov, tešilo by ma to viac. Tvrdiť, že v hľadisku by bolo aj viac divákov. Horšie by to potom bolo so sponzormi, pre ktorých už aj II. liga nie je príliš zaujímavá. A bez nich – bez financií sa dnes nedá robiť žiaden šport! Futbal sa na Slovensku robí z roka na rok ťažšie.

Koncom školského roka sa v Senci organizuje najvýznamnejší futbalový turnaj pre vekové kategórie od najmenších po pätnásťročných. Chystáte už teraz toto mimoriadne podujatie, na ktorom vlani štartovalo 80 klubov z 8 krajín?

- Megaturnaj je tradičné podujatie, ktoré má bohatú históriu a je potrebné, aby sa v nej pokračovalo. Ja som sa ho zúčastnil ako hráč i tréner a teraz si ho vychutnávam ako divák. Doprial by som všetkým tým ľuďom, ktorí nie sú spokojní s rozdeľovaním financií na futbal, aby si vyskúšali organizáciu tohto podujatia, čo všetko to obnáša. Potom by určite zmenili názor. Je to skvelé podujatie a pevne verím, že ešte aj dlho bude.

Senec má možnosti na širšiu škálu rozvoja športov. Ako sa im darí okrem futbalu?

- Myslím si, že sa jej darí veľmi dobre – od lukostreľby, cez plávanie, basketbal, hádzanú až po armwrestling. Som hrdý na každého športovca – od toho najmenšieho, ktorý práve začína, až po našich seniorov, ktorí športujú rekreačne. Každá reprezentácia – úspech pre naše mesto Senec, či už na Slovensku, ale aj za jeho hranicami, posúva možnosti rozvoja športu ďalej. Všetkým rodičom, trénerom, sponzorom, ale hlavne športovcom patrí moje veľké ďakujem. Myslím si, že i keď sa hovorí, že šport je ohľadom financií „studňa bez dna“, je lepšie keď sa tie financie „vyhadzujú“ takýmto spôsobom ako napríklad na drogy, počítačové hry a iné výdobytky modernej doby. Prípadne na liečenia s týmito závislosťami.

Čo by ste si želali do nového roku?

- Sebe? Skôr by som chcel zaželať všetkým ľuďom, najmä mojej rodine a blízkym veľa zdravia a šťastia. Keď budeme všetci zdraví a šťastní, všetko ostatné je len čerešnička na torte. Popritom buďme na seba milší a viac si navzájom pomáhajme, tešme sa z úspechov druhých a nezáviďme si.