BERNOLÁKOVO. Múry barokového kaštieľa z 18. storočia sú obstavané lešením. Po rokoch chátrania ho jeho majiteľ architekt Jaroslav Kachlík dáva opraviť. Dedinčania sa zhodujú, že už bolo načase.
Ľudia: Mohli by ho sprístupniť
S otázkami sme sa obrátili priamo na majiteľa. Podľa našich informácií bol na dovolenke, no ani neskôr sa nám do uzávierky nepodarilo získať odpoveď.
Ako povedal jeden z pracovníkov, ktorého sme oslovili priamo na stavenisku, s prácami začali už v auguste. Postupne pribúda nová strešná krytina.
„Na spodnom podlaží budú priestory pre golfový klub či reštaurácia,“ povedal pre televíziu TA3 Jaroslav Kachlík. Dodal, že na poschodí počítajú s priestormi pre administratívu. Majú tu byť aj slávnostné sály, ktoré sa budú využívať napríklad pre recepcie. Ako sa architekt vyjadril pre televíziu TA3, nebol by rád, keby náklady presiahli sumu šesť až sedem miliónov eur. Pôvodné sa uvažovalo, že kaštieľ prebudujú na hotel so 70 lôžkami.
Stavebný ruch na nádvorí kaštieľa. Domáci ho nezaregistrovali. FOTO: (ŽAJA)
Peter (51) ani netušil, že kaštieľ opravujú, hoci býva len niekoľko desiatok metrov od neho. Odkedy je kaštieľ v súkromných rukách, jeho areál nie je verejnosti prístupný.
„Už bolo načase,“ povedal, keď sa dozvedel novinku. Myslí si, že majiteľ by ho mohol aspoň čiastočne sprístupniť pre verejnosť.
Ako povedala Mária (85), teraz už nezáleží, čo s kaštieľom bude. „Je ako nedobytná pevnosť. Obyvatelia obce z toho nič mať nebudú, len návštevníci golfového areálu.“ Kedysi sa cez park mohli prejsť až ku Kaplnke sv. Anny.
Chátrajúca pamiatka bola podľa Anny (60) katastrofa. „Už bolo načase, že ju opravujú.“ O obnove sa dozvedela z médií. Aj ona si myslí, že kaštieľ by mali sprístupniť. „Majiteľ na tom môže len zarobiť.“ Ako dodala, skôr ako sa kaštieľ dostal do súkromných rúk, chodili sa s deťmi hrávať na lúku v jeho areáli.
Upozornili ho, že sa nestará, čakal na peniaze
Kaštieľ najprv patril štátu, potom obci. Tá ho v 90. rokoch spolu s parkom prenajala Kachlíkovej firme Huma 90. Spory medzi obcou a nájomcom viedli k mimosúdnej dohode a ich definitívnemu predaju.
Ako sa v roku 2011 vyjadril majiteľ pre náš týždenník, do kaštieľa investoval celkovo dva milióny eur. Na budove to však vidieť nebolo.
Krajský pamiatkový úrad viackrát upozornil majiteľa, že národnú kultúrnu pamiatku neudržiava, a tak chátra. Prispelo k tomu aj vykrádanie.
„Mali sme tu 25 krádeží, ukradli tu erby, kamene, ale aj celé barokové zábradlie či medený plech z okien,“ povedal pred tromi rokmi pre náš týždenník Jaroslav Kachlík. Na zanedbávanie kaštieľa zo strany vlastníka poukázal aj kunsthistorik Jozef Lenhart, ktorý sa podieľal na prestavbe kaštieľa v Tomášove.
Majiteľ najskôr premenil park na golfový areál. Rekonštrukciu kaštieľa odkladal majiteľ pre nedostatok peňazí. Prestavbe na hotel, na ktorý podľa architekta žiadali aj úver, vraj nežičila doba. Okrem toho si myslel, že na obnovu národnej kultúrnej pamiatku sa mu podarí získať dotáciu.
Pred tromi rokmi poznamenal, že problém spočíva v zlom prístupe štátu k pamiatkam a zlej legislatíve.
„Pozrite sa, ako sa k historickým pamiatkam stavajú vyspelé štáty v Európe. Napríklad vo Francúzsku štát na pamiatky prispieva bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v súkromných rukách.“
