Prevádzku časti linky v úseku Vajnory - Čierna Voda - Chorvátsky Grob hradí v súčasnosti hlavné mesto mesačnou sumou približne 5 100 eur. Tisíc eur prispieva obec Chorvátsky Grob.
BRATISLAVA. Mesto Bratislava sa nevie dohodnúť s Bratislavským samosprávnym krajom na tom, kto bude financovať autobusovú linku mestskej hromadnej dopravy číslo 630 z Bratislavy do obce Chorvátsky Grob (okres Senec).
Prevádzku časti linky v úseku Vajnory - Čierna Voda - Chorvátsky Grob hradí v súčasnosti hlavné mesto zo svojho rozpočtu mesačnou sumou približne 5 100 eur. Tisíc eur prispieva obec Chorvátsky Grob.
Podľa hovorcu mesta Bratislavy Stanislava Ščepána to musí v zmysle územného princípu rozdelenia daných povinností zabezpečiť kraj. Ten však tvrdí, že nie je povinný hradiť dopravu do Chorvátskeho Grobu.
Požiadal o vydanie novej dopravnej licencie
Ako povedala hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová, povinnosť majú len voči dopravcovi Slovak Lines, s ktorým majú uzavretú zmluvu o službách vo verejnom záujme. Dodala, že Slovak Lines zabezpečuje dopravu do Grobu dvoma prímestskými linkami.
Dopravný podnik podľa jej slov požiadal v roku 2009 o udelenie dopravnej licencie na trase z bratislavských Vajnôr cez Čiernu Vodu do Chorvátskeho Grobu bez toho, aby požadoval financovanie zo strany župy. Dopravná licencia platí do konca tohto mesiaca. Keďže sa blíži koniec platnosti licencie, dopravný podnik sa mal vyjadriť, či linka zanikne alebo ju bude zabezpečovať ďalej.
„Dopravný podnik už spracoval dodatok zmluvy medzi ním a obcou Chorvátsky Grob na preklenutie obdobia mesiaca august 2014 a požiadal o vydanie novej licencie na linku číslo 630 v súčasnom rozsahu,“ povedala jeho hovorkyňa Adriana Volfová. V týchto dňoch ju doručil na Úrad BSK.
Linka 630 zatiaľ do Grobu jazdí, čo však bude od septembra, nevedno. „V prípade zabezpečenia finančných prostriedkov na prevádzku prímestskej časti linky č. 630 dopravný podnik nemá problém zabezpečiť obsluhu tejto linky,“ povedala Volfová.
Ušetrené peniaze chce radnica využiť v meste
Kraj hovorí o tom, že je za zachovanie rozsahu dopravných služieb na súčasnej úrovni. Bratislavská radnica však chce postupne zastaviť výdavky mesta mimo svojho územia.
„Takto ušetrené finančné prostriedky využije na zabezpečenie finančného krytia inflačných vplyvov na prevádzku MHD, ako aj na krytie nákladov na dopravnú obsluhu zatiaľ neobsluhovaných území mesta a nových rozvojových území mesta,“ povedal Ščepán.
Bratislavský magistrát tvrdí, že prevádzku linky by mal zabezpečovať kraj, ten však podľa Ščepána situáciu nerieši. „Mesto Bratislava preto vyzvalo úrad BSK na riešenie dopravnej obsluhy obce Chorvátsky Grob vo vlastnej réžii,“ dodal Ščepán. Kraj však podľa jeho hovorkyne takúto požiadavku na odbore dopravy od mesta Bratislavy neeviduje.
Linka číslo 630 jazdí do Chorvátskeho Grobu už dlhé roky. „Do roku 2002 jazdila z Vajnôr iba do Čiernej Vody, potom sa linka predĺžila až po Chorvátsky Grob. Linku z Bratislavy do Čiernej Vody už v minulosti financovalo hlavné mesto, aj keď Čierna Voda nie je súčasťou Bratislavy,“ povedala Volfová.
Od roku 2002 sa trasa linky predĺžila až do obce Chorvátsky Grob. Úsek od Bratislavy po Čiernu vodu tak hradí mesto v rámci výkonov vo verejnom záujme, prevádzku linky z Čiernej Vody do Grobu zase obec Chorvátsky Grob na základe zmluvy s Dopravným podnikom Bratislava.
Výstavba bez doriešenej infraštruktúry
Celý problém je jedným z postupných dôsledkov rozsiahlej zástavby v lokalite Chorvátsky Grob Čierna Voda-Triblavina, kde má na zelenej lúke vyrásť sídlisko s 5000 bytovými jednotkami pre 35 tisíc obyvateľov bez doriešenej dopravnej infraštruktúry.
"Oblasť sa dotýka severného okraja Bratislavy, ktorá už v súčasnosti trpí nedostatkom priepustných ciest na ťahu od Pezinka, Senca a spádových obcí," povedal starosta Vajnôr Ján Mrva.
Predseda kraja Pavol Frešo už pred časom vyjadril postoj, že pri výstavbe na Čiernej Vode neboli rešpektované stanoviská župy, že sú v dokumentácii nejasnosti, že rozsah zástavby je neprípustný a že nesúhlasí s uvedeným nárastom počtu obyvateľov.
Kraj požadoval aj rekonštrukciu súčasných prístupových komunikácií, ako aj doriešenie celej dopravnej infraštruktúry v predstihu pred samotnou výstavbou. Tieto názory nezohľadnil ani Krajský stavebný úrad v Bratislave, ani bývalá samospráva v Chorvátskom Grobe.
