SENEC. Pred sebou čistý papier a v rukách farebná pastelka. O chvíľu zaznejú Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Je november a prví zvedavci prišli na nový pocitový výtvarný kurz Tvorivosť ducha a mysle. Zatiaľ možno len tušia, čo sa bude diať. Odvtedy sa zmenil rok a 5. marca bude už jeho štvrté pokračovanie.
Relaxovať by mali aj muži
Na konci hodiny by sa mali ľudia cítiť uvoľnení a oddýchnutí. Ako hovorí výtvarník a vedúci oddelenia Labyrint v Mestskom kultúrnom stredisku v Senci Gabriel Wagner, postupne sa to učia.
„Na prvú hodinu prišli šiesti, čo bol úspech. Ľudia nevedeli, o čom to je. Väčšina kreslila naposledy na základnej škole, preto z toho majú strach.“
V januári ich už prišlo 20. To bolo podľa vedúceho na hranici. Na druhej hodine sa objavili aj dvaja muži. „Dostať ich ku kresleniu či k citlivejším formám prejavu nie je ľahké. Pritom by to potrebovali. Prečo by nemohol prísť podnikateľ a takýmto spôsobom sa zrelaxovať?“
Mužské obrázky sa líšia od tých, ktoré maľovala ženská ruka. „Ich prejav je buď tvrdší, dynamickejší, alebo abstraktnejší. Ženy sa skôr vyhrajú v jemnôstkach, či už ide o celkové ladenie obrázka, alebo tieňovanie,“ poukazuje na rozdiely Gabriel Wagner.
Hoci si človek môže kresliť pri hudbe aj sám doma, na kurze je to iné. „Všetko sa tu znásobuje, no nie je to násilné. Človek je v kolektíve, no zostáva sám sebou,“ vysvetľuje vedúci Labyrintu, ktorý sa výtvarnému umeniu venuje od detstva.
Predtým, ako dostal ponuku pracovať v rámci mestského kultúrneho strediska, bol na voľnej nohe. „Organizoval som rôzne kurzy a workshopy po celom Slovensku, a tak som si povedal, prečo by som to nemohol urobiť aj pre Senčanov,“ ozrejmuje.
Kreslím, čo prežívam
Na kurze používajú len pastelky. „Je to jednoduchý výtvarný materiál, zvládne ich každý,“ hovorí Gabriel Wagner. Na začiatku hodiny ukáže, ako sa dajú využiť a zvyšok je na ľuďoch.
Na papieroch sa objavujú aj konkrétne kresby, väčšinou však vznikajú abstraktné obrázky. „Človek tu nie je limitovaný tým, či vie nakresliť napríklad strom,“ hovorí Gabriel Wagner.
Podotýka, že podstatou kurzu nie je výsledný obrázok. Ten je druhoradý až treťoradý. Na prvom mieste je prežívanie. „Človek sa odpúta od bežných starostí a môže si pri tom uvedomiť, že má potenciál, ktorý doteraz možno ani nevyužil.“
Výtvarník preto poctivo vyberá hudbu, ktorá hodinu kreslenia sprevádza. Doteraz to bola klasika. Smeje sa, že je to tak trochu aj výchovný koncert.
„Musím však myslieť na to, aby sa pri skladbe ľudia uvoľnili. Nemôže to byť preto nič náročné. Ak by som pustil napríklad Wagnera, do kresieb sa môžu premietnuť ťažšie stavy.“
Aj po náročnom dni sa pod vplyvom správnej hudby objavujú v obrázkoch najmä pozitívne emócie. Podľa výtvarníka nejaký čas trvá, kým sa človek preladí a tento proces je v kresbách badateľný.
„Obrázok je zrkadlom vnútorného stavu. Je na ňom vidieť, ak človek začne kresliť zle naladený a neskôr sa jeho prežívanie postupne zmenilo.“
Kreslenie a psychológia
Keď pôsobil vedúci Labyrintu Gabriel Wagner ako výtvarník na voľnej nohe, organizoval po celom Slovensku rôzne kurzy a workshopy.
„V istom okamihu som sa začal prostredníctvom výtvarného umenia venovať aj psychológii. Zistil som, že to nie je len o čmáraní. Obrázkami dokážu ľudia vyjadriť veci, ktoré by bežným spôsobom nevypovedali.“
Kresba podľa neho nič neoklame, hoci nemusí byť jasná. A tak sa dostal aj k analýze obrázkov, ktoré podľa jeho slov ľuďom pomáhali.
„Viedol som aj také workshopy, kde ľudia so zaviazanými očami kreslili na štyri papiere pri počúvaní štyroch rôznych skladieb. Keď sme papiere rozhodili v poradí, v akom nasledovali skladby, bola to úžasná analýza ich prežívania.“
(žaja)
