Väčšina mladých chlapcov chce futbal hrávať, len minimum si však vezme do úst píšťalku. Čo presvedčilo vás, že budete rozhodcom?
- V mladosti som hrával futbal súťažne, ale často sme s partiou naháňali loptu aj na ulici. Rozhodoval nám chalan, ktorý už bol oficiálnym rozhodcom. Vždy som mal pri futbale najviac rečí a tak ma raz oslovil či ho nenahradím, keďže si chcel zahrať. Vyskúšal som to a zapáčilo sa mi to natoľko, že onedlho som sa prihlásil na futbalový zväz s tým, že chcem pískať súťažne. Vtedy som mal sedemnásť rokov.
Čo vás vtedy najviac oslovilo na rozhodovaní?
- Na pouličnom futbale bola vždy veľká rivalita a sprvoti to bol pre mňa určitý adrenalín. Zapáčilo sa mi najmä to, že ja môžem byť ten, ktorý rozhoduje o zápase a celé dianie má rukách.
Rozhodujete rád aj v súkromnom živote?
- Áno, som povaha, ktorá chce o veciach priamo rozhodovať, ako sa nechať viesť. Samozrejme, že ak to uznám za vhodné viem sa aj podvoliť, najmä priateľke (smiech).
V devätnástich rokoch sa prišli do Bratislavy študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu. Ako pokračovala vaša kariéra?
- Jeden rok som absolútne nepískal, keďže sa to nedalo skĺbiť so školou a najmä s cestovaním. Keďže mi to však chýbalo, prihlásil som sa na Bratislavskom futbalovom zväze a opäť som začal rozhodovať.
Na decembrovom vyhlásení Futbalovej jedenástky BFZ vás ocenili ako najlepšieho rozhodcu BFZ za rok 2013. Čakali ste to?
- Prekvapilo ma to. Skôr by som tipoval skúsenejších kolegov ako Igor Kočického či Mária Bohuna. V každom prípade si to nesmierne vážim a dúfam, že tých ľudí, vďaka ktorým som toto ocenenie získal, nesklamem.
Aké atribúty má spĺňať kvalitný rozhodca?
- V prvom rade sa musí snažiť byť nestranný, nerobiť si z hráčov nepriateľov a byť striktný. Za každých okolností by mal vyzerať dôveryhodne.
Pomáha vám, že ste v mladosti pôsobili aj ako hráč?
- Samozrejme. Je dôležité, aby sa arbiter vedel vžiť do kože hráča, čo mu pomôže správne posúdiť niektoré situácie.
Nemenili by ste svoju funkciu, aj keď často bývate tŕňom v očiach hráčov, trénerov či divákov?
- To k rozhodovaniu patrí. Psychická stránka rozhodcu je veľmi dôležitá. Avšak k nadšeniu, ktoré mám pri zápase sa len máločo vyrovná. Na duel sa teším už týždeň vopred a určite by som nemenil ten pocit, byť rozhodcom.
Ako sa pripravujete na zápas?
- Okrem fyzickej či teoretickej prípravy si pred stretnutím prehrávam v hlave rôzne situácie, ktoré môžu nastať. Je výhoda, keď poznám mužstvá a jednotlivých hráčov či prostredie, v ktorom pískam. Prísť na zápas s tým, že nejako to dopadne, nie je môj štýl.
Kedy to býva pre rozhodcu najťažšie?
- Osobne ma najviac mrzí, keď hrubou chybou ovplyvním stretnutie a nenapomôžem tak svojej ďalšej rozhodcovskej kariére. Vždy ma zamrzí, keď niekomu nechtiac ublížim.
Ak sa hráč nechytí prvou prihrávkou, často sa mu nedarí aj v celom zápase. Ako to je u rozhodcov?
- Ak spravím chybu na začiatku stretnutia, musím nato ihneď zabudnúť a ďalej sa sústrediť na hru. Ak by som sa vracal k tej situácii, môžu mi uniknúť ostatné, keďže futbal je dynamický. Po zápase je dostatok času a s delegátom zhodnotíme jednotlivé sporné výroky. Vždy aj ja hľadám príčiny, prečo som tak rozhodol a snažím sa zo situácií poučiť.
Zažili ste zápasy, kedy by ste najradšej zaliezli pod „čiernu zem“?
- Boli zápasy, kedy boli spokojní všetci aktéri, ale tiež také, kedy sa cítili ukrivdené obe strany. Samozrejme, mal som stretnutia, po ktorých by som najradšej týždeň chodil po kanáloch. Aj s takýmito vecami sa však treba vedieť vysporiadať, lebo aj to robí rozhodcu rozhodcom.
V súvislosti s hráčmi, ale najmä rozhodcami sa často hovorí aj o úplatkoch. Ako by ste reagovali na takúto ponuku?
- Mám jednoduchý recept. Ak by za mnou prišiel funkcionár s podobným návrhom, od toho momentu s ním už nekomunikujem a zavriem sa do svojej kabíny. Podobné myšlienky rozhodcovi len ublížia a závisí len na jeho charaktere či mu stojí zato, aby si takto zastavil kariéru. Okrem osobných ambícií, každý z nás zanecháva určitú stopu na ihrisku. Ako budem vystupovať, tak si ma budú pamätať. Ja chcem, aby si raz ľudia povedali, že tento rozhodca bol korektný.
Aké sú vaše rozhodcovské ciele?
- Zvládnuť každý najbližší zápas či už ide o seniorov, žiakov alebo ženy. V dnešnej dobe je veľa kvalitných rozhodcov a stačí urobiť nejakú chybu a už vás nahradí ďalší. Tak, ako chce futbalista hrávať najvyššiu súťaž, aj mojou túžbou je rozhodovať aspoň jeden corgoňligový duel.
Ste typ neoblomného arbitra alebo v zápase sa snažíte byť aj liberálny?
- S hráčmi nechcem byť nepriateľ. Ak uznám za vhodné, vediem s hráčmi kamarátsku konverzáciu. V určitých momentoch, kedy som si istý svojim rozhodnutím, nemienim diskutovať.
Hráči v zápasoch často vnímajú aroganciu rozhodcov, ktorí tým podporujú svoju nadradenosť. Čo si o tom myslíte?
- Ak hráči vnímajú rozhodcu arogantného, nie je to pre neho dobré vysvedčenie. Namyslené správanie ešte žiadnemu rozhodcovi nezlepšilo jeho status. Arbiter musí byť pánom, ktorý na hracej ploche je neviditeľný, ale všetci vedia, že tam je.
Ako sa snažíte riešiť konfliktné situácie s hráčmi na ihrisku?
- Aj hráči i rozhodcovia majú svoje emócie. Je to o akceptácii. Rozhodca musí byť aj psychológ a ak k nemu ide podráždený hráč, ktorý sa cíti poškodený, nemožno byť na neho tiež agresívny a snažiť sa ho upokojiť. Vždy to však záleží od konkrétnych situácií.
Ďalším nesvárom, ktorý býva k videniu je, že rozhodcovia v zápase vzájomne nespolupracujú. Ako sa tomu vyhnúť?
- Ak mám zverenú dôveru, že som hlavný arbiter, potrebujem sa pred zápasom s asistentmi naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Tak, ako dostávajú hráči predzápasové pokyny, aj ja sa snažím dohodnúť so svojimi asistentmi, čo od nich vyžadujem. Každý asistent si musí uvedomiť, že čo ak o dva týždne pôjde hlavný rozhodca ku mne na čiaru. Netreba sa zbavovať zodpovednosti.
V najvyšších súťažiach rozhodcovia medzi sebou komunikujú na základe mikrofónov. Máte aj vy podobné pomôcky?
- Technológiu síce na ihrisku nepoužívame, ale zato máme množstvo skrytých signálov, ktoré sú zaužívané a dedia sa medzi arbitrami.
Môžete nám nejaké prezradiť?
- Napríklad, keď lopta smeruje mimo ihriska, hlavný rozhodca asistentovi ihneď naznačuje, kto by mal loptu rozohrať alebo vhodiť. Môže to urobiť jemným gestom alebo sa otočí do strany, kde by sa malo vhadzovať.
Máte svoje rozhodcovské vzory?
- Počas mojej kariéry ich bolo neúrekom. Zo všetkých spomeniem Júliusa Straku zo Spišskej Novej Vsi, bohužiaľ už nebohého Vladimíra Hriňáka, na ktorého som sa vždy rád pozeral a veľa som si od neho zobral. Momentálne ma ovplyvňuje môj bývalý mentor z programu talent/mentor Ivan Kružliak st., s ktorým sa môžem vždy o všetkom porozprávať.
Preferujete radšej pozíciu hlavného rozhodcu alebo asistenta?
- Rozhodovanie vo futbale mám rád a nepohrdnem ani jednou funkciou. Každá úloha mi do ďalšej kariéry niečo prinesie. Úprimne, mám však radšej pozíciu hlavného arbitra, kde mám väčšiu zodpovednosť.
Čo tvrdíte na zaužívaný mýtus, dať domácim o päť percent viac ako hosťom?
- Nikdy som sa tým nezaoberal, že teraz musím pomôcť domácim kvôli tomu, že sú domáci. Absolútne to neakceptujem. Sú dané pravidlá a ťažko ich meniť. Ak začne rozhodca vymýšľať, ľahko sa mu to môže vypomstiť.
