SENEC. Územie Martinského lesa, v dotyku ktorého prebieha bytová výstavba a nachádzajú sa logistické centrum či regionálna skládka odpadu, chcú vyhlásiť za chránený areál.
Na internete prebieha online petícia adresovaná ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi. Dosiaľ ju podpísalo 183 ľudí. Prvé podpisy začali pribúdať v novembri minulého roku.
Na jeho význam poukazujú viacerí odborníci
Ako sa uvádza v petícii, Martinský les je významné regionálne biocentrum. „Predstavuje vzácne zvyšky karpatských a panónskych dubovo-hrabových, eurosibírskych lesov na spraši a piesku a panónsko-balkánskych cerových lesov, ktoré sú domovom početných ohrozených druhov rastlín a živočíchov.“
Martinský les. FOTO: (ŽAJA)
Na jeho význam dlhodobo poukazujú vo svojich publikáciách viacerí odborníci. Niektorí z nich sú aj členmi petičného výboru, docent Štefan Maglocký či doktorka prírodných vied Jana Ružičková.
Petičný výbor žiada, aby ministerstvo v najbližšom termíne schválilo vyhlášku na vyhlásenie chráneného areálu Martinský les. Zároveň žiada štátne orgány ochrany prírody, aby zabezpečili celistvosť tohto chráneného územia a zabránili jeho ďalšiemu rozdrobovaniu a nevratnému poškodzovaniu lokality developerskými aktivitami.
Čo sa deje okolo
Činnosti, ktoré prebiehajú pri Martinskom lese, naň majú podľa signatárov petície vplyv.
„Už teraz pozorujeme, ako svojimi účinkami do značnej miery poškodzujú funkciu prvkov ekologickej stability daného územia. Vysušovanie územia, prehrievanie lokality a zmeny mikroklimatických podmienok okolia Senca sme mali možnosť pocítiť uplynulé leto, keď po dlhotrvajúcom kontinuálnom období sucha prišli prívalové dažde sprevádzané záplavami a eróziou.“
Primátor Karol Kvál sa na jesennom Okrúhlom stole vyjadril, že záplavy sú pre vodu v pivniciach silné slovo. „Vo väčšine prípadov si za to ľudia môžu aj sami.“
Medzisklad nebezpečného odpadu
V súvislosti s Martinským lesom poukázala poslankyňa Jana Turanská, ktorá je zároveň aj predsedníčkou komisie životného prostredia, na zámer spoločnosti AVE. Tá chce v areáli regionálnej skládky komunálneho odpadu na Červenom majeri zriadiť Medzisklad nebezpečného a ostatného odpadu. Medzisklad znamená dočasné uskladnenie odpadu, kým ho neodovzdajú na zhodnotenie, respektíve zneškodnenie.
Regionálna skládka tuhého komunálneho odpadu v dotyku Martinského lesa. FOTO: (ŽAJA)
Podľa marketingovej manažérky Lenky Luknárovej zámer počíta s kapacitou zberu 616 ton ročne. Ako dodáva, ide o maximálnu ročnú kapacitu. V zámere sa uvádza číslo 1055 ton. „Z našej strany došlo k chybe, v žiadosti sa už uvádza 616 ton.“
„Štatisticky vyprodukuje jeden obyvateľ jeden kilogram nebezpečného odpadu ročne. Na Senec to vychádza asi 20 ton ročne,“ povedala poslankyňa. Ročný objem plánovaného medziskladu toto číslo vysoko prekračuje. „Odovzdanie nebezpečného odpadu vieme pre našich obyvateľov zabezpečiť aj na našom zbernom dvore umiestnením takzvaných ekoskladov.“
Projekt je podľa vyjadrenia Lenky Luknárovej v legislatívnom konaní. Na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslankyňa vo svojom príhovore povedala, že spoločnosť AVE od mesta žiada, aby urobilo výnimku z uznesenia k nebezpečným odpadom, lebo ich brzdí v realizácii ich zámeru. Toto uznesenie prijali poslanci v októbri v roku 2012.
Ako Jana Turanská povedala, vďaka tomuto uzneseniu sa im darí blokovať podobné zámery. Stanovisko k žiadosti o výnimku z uznesenia k nebezpečným odpadom nám spoločnosť AVE neposkytla. „Na slová pani Turanskej nebudeme reagovať. Predchádzajúce vyjadrenie považujeme za dostatočné,“ povedala Lenka Luknárová.
Martinský les
- celková rozloha je 574,59 hektárov, patrí do katastrálnych území obcí Senec a Veľké Šenkvice
- od roku 2004 zaradený medzi územia európskeho významu a do národného zoznamu európsky významných území siete NATURA 2000
- spolu so Šenkvickým hájom predstavuje významný prvok Regionálneho Územného systému ekologickej stability (RÚSES)
- biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku, Panónsko-balkánske cerové lesy
- druhy, ktoré sú predmetom ochrany: pižmovec hnedý a fuzáč veľk
Zdroj: SOPSR.SK
Pokusy o ochranu lesa sa opakujú
O ochranu Martinského lesa a južnej časti Šenkvického hája, s ktorým tvoril kedysi jeden celok, sa vedci a ochrancovia prírody snažia podľa doktorky prírodných vied Jany Ružičkovej už od roku 1982.
SENEC. Z Martinského lesa postupne ubúdalo. Podľa doktorky prírodných vied Jany Ružičkovej, ktorá robí botanický a krajinno-ekologický výskum v tejto lokalite už takmer 20 rokov, sa rozloha Martinského lesa od 18. storočia postupne výrazne zmenšovala a les sa delil na menšie a menšie časti.
„V súčasnosti je les čoraz viac izolovaný. V bezprostrednom okolí pribúdajú bariéry pre migráciu živočíchov a negatívne vplyvy okolitého prostredia na les sa zintenzívňujú. Zvyšuje sa tak miera izolácie Martinského lesa, rastlín a najmä živočíchov, ktoré v ňom žijú. Už teraz je vidieť vplyv na druhovú rozmanitosť a zvyšovanie zastúpenia inváznych a ruderálnych (pozn. red.: rastúcich na rumoviskách) burinných druhov rastlín.“
V súčasnosti nie je náš spôsob života taký závislý od prírodných zdrojov v bezprostrednom okolí, ako ešte v nedávnej v minulosti. Dôsledky zániku lesov preto podľa Jany Ružičkovej nepociťujeme v krátkom čase .
„Účinky sú nepriame a súvisia s povodňami, pôdnou eróziou, veternými smršťami, suchom, nedostatkom vody a podobne. Prítomnosť lesa zvyšuje rekreačný potenciál územia, ktorý je možné využiť napríklad na úrovni mikroregiónu.“
Martinský les bol podľa doktorky v minulosti využívaný ako zdroj dreva a ďalších surovín. Dubové lesy Trnavskej pahorkatiny boli osobitne hájené ako zdroj tvrdého dubového dreva na stavby. Dlhšie obdobie boli Martinský les a Šenkvický háj vojenskými lesmi.
„Les nadobúda v súčasnosti čoraz väčší význam pre človeka z hľadiska jeho mimoprodukčných funkcií, teda ako priestor pre pohyb a zotavenie v prírode s možnosťou jej pozorovania a poznávania. V krajine tiež plní funkciu ochrany proti veternej erózii pôdy, má aj mikroklimatické funkcie,“ hovorí doktorka prírodných vied.
O ochranu Martinského lesa a južnej časti Šenkvického hája, s ktorým tvoril kedysi jeden celok, sa vedci a ochrancovia prírody snažia podľa nej už od roku 1982.
„Boli podané najmenej tri návrhy na vyhlásenie chráneného územia. Lesu by to zabezpečilo územnú ochranu a potrebné manažmentové opatrenia, aby sa zachovali a zlepšili kvality cieľových biotopov, pre ktoré by mal byť vyhlásený z hľadiska ochrany druhov rastlín, živočíchov aj biotopov. Lesu inak hrozí ďalšie zmenšovanie rozlohy a degradácia biotopov.“
Pre ľudí by vyhlásenie chráneného územia znamenalo skvalitnenie životného prostredia a otvorenie možností pre využívanie úžitkov z lesa v harmónii so zachovaním jeho prírodných a prírodovedných hodnôt.
ŽANETA JANEČKOVÁ
