Ako vnímate, že váš otec po osemnástich rokoch prezidentovania v klube pred sezónou skončil?
- Už dlhšiu dobu uvažoval, že klub prenechá niekomu mladšiemu. Možno dúfal, že to preberiem ja alebo mladší brat Lukáš. Ani jeden z nás však nie je taký typ, žeby šéfoval takémuto klubu. Popri hráčskej kariére si budujem trénerské remeslo a brat Lukáš je vo svojom mladom veku natoľko pragmatický a vie, že futbal v takejto funkcii prináša hlavne starosť a nie radosť.
Čo sa zmenilo týmto odchodom?
- Otca už vidím viac v domácom prostredí, ako na futbalovom štadióne. Ak príde na náš zápas, dokáže si ho viac užiť a po ňom ho skonštatuje s pokojným tónom v hlase, v prípade výhry aj prehry.
Ako hodnotíte jesennú časť, v ktorej ste skončili na piatom mieste so stratou štrnástich bodov na vedúcu Podbrezovú?
- Sezónu by som rozdelil na tri časti. Prvá bola za trénera Tibenského po domáci zápas s juniormi Trnavy, kedy sme herne i výsledkovo boli nad očakávania. Následne prišiel na družstvo útlm, ktorý bol spôsobený viacerými faktormi. Po príchode trénera Štellára prišiel do mužstva určitý reštart, zobudila sa kabína a zlepšila zápasová bilancia.
Čo nové priniesol kormidelník Štellár do mužstva?
- Zmenil sa tréningový proces. Tréningy sú kratšie, dynamickejšie, hravejšie, jedným slovom moderné. V zápase chce od nás, aby sme hrali odvážnejšie, neprispôsobujeme sa súperom, ale chceme mať kontrolu nad zápasom.
Po príchode nového trénera ste odchytali päť zápasov a váš brankársky kolega Vojtech Milošovič dva. Viete prečo?
- Tréner pri nástupe povedal, že každému hráčovi dá šancu v základnej zostave. V oboch prípadoch, keď som nechytal, vedel som to už počas týždňa, čo kvitujem.
U brankára je lepšie, keď cíti, že je jasnou jednotkou, však?
- Samozrejme, je dôležité, aby prvý brankár mal istotou a pocit, že bude chytávať dôležité zápasy. Z osobnej skúsenosti v Zlatých Moravciach však viem, čo znamená pre druhého brankára, presedieť celú sezónu na lavičke. Navyše mi vtedy dvakrát tréner povedal, že budem chytať v pohári. Najprv v Podbrezovej a neskôr i na Slovane. V oboch prípadoch to však na poslednú chvíľu zmenil, čo som nečakal.
Cieľom vedenia klubu i trénera je dávať šancu odchovancom. Čo si o tom myslíte?
- S mládežou v SFM Senec sa pracuje solídne a súčasný starší dorast je na vysokej úrovni. Je výborné, keď na zápas nastúpia viacerí odchovanci aj pre divákov. Na druhej strane je to pre dorastencov veľký skok. Treba si uvedomiť ako dlho trvalo Trajcsikovi a Bedecsovi, kým sa stali plnohodnotnými hráčmi druhej ligy. Záleží to od samotných hráčov, ako zapadnú a ako rýchlo sa prispôsobia seniorskému futbalu.
Veríte, že si raz zachytáte prvú ligu v drese Senca?
- Mám ešte nejakých desať rokov brankárskej kariéry pred sebou, tak snáď dovtedy to stihnem (smiech).
V septembri ste spolu so Štefanom Kollárom otvorili brankársku futbalovú školu. Ako ju po úvodných mesiacoch hodnotíte?
- Pravidelne k nám chodí trinásť chlapcov, do mladšej kategórie deväť, do staršej štyria. Práve tam by sme ešte radi doplnili piatich gólmanov. Starší brankári majú komplexnejší tréning s Pištom Kollárom a ja sa snažím vštepiť začínajúcim brankárom správnu techniku chytania. Medzi brankármi je vidieť rozdiely, ktoré poukazujú nato, koľko pozornosti im v kluboch venujú.
Pred polrokom sa vám s manželkou Ivanou narodil synček Alex. Ako sa cítite v roli otca?
- Nie som ten typ, ktorý povie žene, nech sa stará, skôr naopak. Snažím sa jej, čo najviac pomáhať a niekedy jej to lezie na nervy a povie mi, aby som už išiel na tréning (smiech). Popri futbale sa to dá stíhať. Počas dvojfázového tréningu, ktorý máme len raz do týždňa si odo mňa oddýchne, ostatné dni sa jej snažím pomôcť a odbremeniť ju od povinností.
Ako sa vám zmenil život po narodení syna?
- Cítim väčšiu zodpovednosť a strach o naše dieťa. Je to pre mňa však radosť, nie starosť. Inak sa pozerám na život i futbal. Až teraz som napríklad začal chápať spoluhráčov, ktorí po zápase hromžili, keď sme prehrali „vyhratý“ duel. Keď máte rodinu, musíte sa o ňu postarať a nie je jedno či prídete domov s prémiami za vyhratý zápas alebo nie.
