SENEC. Ľudia bez domova sa môžu počas chladných dní uchýliť v bungalovoch na južnej strane Slnečných jazier. Od 1. decembra do 28. februára tu pre nich samospráva vyhradila dva či tri bungalovy. Závisí to od toho, koľkí z nich budú mať o ubytovanie záujem.
Deky a paplóny im nosia k jazeru
Strechu nad hlavou by mohli mať seneckí bezdomovci po celý rok. Radnica by pre nich vedela zabezpečiť útulok v inom meste. Sú však zvyknutí v Senci, preč sa im nechce.
Podľa odboru sociálnych veci v meste v súčasnosti evidujú okolo dvadsať bezdomovcov. Časť z nich sa zdržiava pri Guláške, jazere na okraji mesta. Vytvorili si tam svoj domov s vlastným zabehnutým režimom. Nezáleží, či sú horúčavy alebo mrazy. Pred zimou, dažďom či snehom sa chránia rôznymi kartónmi a fóliami.
Mesto im ponúklo slušnejšie riešenie, no oni ho odmietajú. Nemusia tak dodržiavať zákaz pitia alkoholu. Aj napriek tomu sú pod pravidelným dohľadom zamestnancov sociálnych služieb.
„Pred chladnejšími dňami pre nich pripravíme paplóny a deky, ktoré im prinesieme priamo ku Guláške. Mnohokrát ich presviedčame, že si môžu zájsť na teplú polievku do Strediska sociálnych služieb na Hviezdoslavovej ulici. Naša snaha je však veľakrát márna,“ hovorí koordinátorka opatrovateľskej služby Eleonóra Bačová.
Jednorazový príspevok
Minulý rok vysedávali niektorí bezdomovci už od skorého rána v teplých priestoroch miestnej polikliniky. Po niekoľkých dňoch ich odtiaľ vykázali. Neodišli ďaleko, premiestnili sa pred kultúrny dom alebo na pešiu zónu.
Správy sa medzi ľuďmi bez domova šíria podľa koordinátorky ako oheň. „Okrem ubytovania im mesto poskytuje jednorazový finančný príspevok, a to vtedy, keď sa prídu prihlásiť na mestský úrad. Práve pri týchto príležitostiach si mesto bezdomovca zaknihuje. Sociálni pracovníci však vykonávajú aj terénne obhliadky, pri ktorých sa tiež zisťuje aktuálny stav bezdomovcov v meste,“ prízvukuje Bačová.
Pred vianočnými sviatkami sa môžu stretávať bezdomovci pri kapustnici, kde si zároveň prevezmú aj balík s trvanlivými potravinami. Všetci si však poň neprídu.
Autor: Béla Susla, (žaja)
