Developerom sa o stavebnom boome nechce hovoriť.
BRATISLAVA. Ani nový stavebný zákon neprikáže developerom, aby so stovkou domov postavili park či škôlku.
Problémy satelitného mestečka Čierna Voda v Chorvátskom Grobe, ktoré spôsobilo bývalé vedenie obce, sa tak môžu zopakovať aj inde.
Nekontrolovateľná výstavba domov s takmer nulovou občianskou vybavenosťou prinútila odstúpiť z funkcie starostu. Tomu sa niekto pre odpor proti výstavbe vyhrážal, je pod policajnou ochranou.
Odvolania zamietli
Ministerstvo dopravy a výstavby dedine odkazuje, že pravidlá sa meniť nebudú. Ak raz samospráva rozhodne, že sa v obci bude stavať, je takmer nemožné to zvrátiť.
Presne toto sa stalo v Chorvátskom Grobe za predchádzajúceho vedenia obce.
Súčasný starosta Miroslav Marynčák sa snažil problém s nekontrolovanou výstavbou riešiť napríklad aj na obvodnom a krajskom stavebnom úrade či na ministerstve dopravy. Všade ho odmietli. Žiadal zastavenie a regulovanie výstavby tam, kde ju v minulosti jeho predchodca umožnil.
Hovorca ministerstva Martin Kóňa vraví, že dostali podnet na prešetrenie postupu viacerých správnych orgánov pre výstavbu na Čiernej Vode. Obci ich už zamietli.
Ministerstvo teraz odkazuje, že ak chce obec od investora dodatočné investície, napríklad cestu, obchod alebo škôlku, má si to s ním dohodnúť v zmluve.
Ministerstvo práve mení stavebný zákon. Ani tam obce výraznejšie neochráni.
Dážď sa nevsiakne
Marynčák kritizuje, že pri schvaľovaní výstavby nikto nepožadoval ani dažďovú kanalizáciu. Ílová pôda a vybetónované plochy nestíhajú vsakovať vodu.
„Upcháva to splaškovú kanalizáciu, ktorá potom vyráža ľuďom do bytov a garáží.“
Starosta hovorí, že jednu zónu kúpila ruská spoločnosť, ktorá za predošlého vedenia získala územné rozhodnutie napriek tomu, že v zóne chýbala elektrina, voda aj kanalizácia. „Nikto to vtedy neskúmal.“
Keď rozhodnutie developerovi nepredĺžil, telefonovali mu, aby zmenil názor, pretože všetko potrebné dobudujú.
Kanalizáciu schvaľuje okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie. Jeho šéf Juraj Petrakovič hovorí, že aj keď je nárast nových lokalít oproti pôvodnej zástavbe mnohonásobný, obec si ho odsúhlasila územným plánom. „Pri územnom plánovaní schvaľuje aj podmienky kanalizácie.“
Minulého starostu napadli
Keď sa na Čiernej Vode začalo vo veľkom stavať, bol starostom Štefan Balaško.
Aj on počas svojej funkcie čelil vyhrážkam, dokonca naňho v máji 2010 aj zaútočili. Napadli ho dvaja maskovaní muži, keď odčerpával vodu zo zaplavenej garáže. Skončil v nemocnici.
Balaško bol vo funkcii dve volebné obdobia. Územný plán, ktorý umožňuje výraznú zástavbu, schválili poslanci štyri mesiace pred koncom jeho funkčného obdobia v septembri 2010.
Developeri nekomentovali
Z ôsmich developerov, ktorí v obci stavali domy, sa väčšina k veľkolepej výstavbe a problémom obce vyjadriť nechce.
Dve firmy odpovede sľúbili neskôr, v pondelok to nestihli.
V bratislavskej realitnej kancelárii Reality Bratislava vravia, že ľudí Čierna Voda už tak neláka. Chcú ísť bližšie k centru mesta, napríklad do Jaroviec.
Obyvatelia Čiernej Vody musia okrem kanalizácie každé ráno bojovať aj so zápchami na cestách. V obci im chýbajú aj škôlky.
Starosta Marynčák hovorí, že keď odstúpi, pomôže obci viac ako občan než starosta. „Ako občan môžem pri súčasnej legislatíve urobiť niektoré veci jednoduchšie a viac kritizovať a musia sa tým aj tie vyššie úrady zaoberať, ako keď som to posielal ako starosta.“
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
