Chorvátskemu Grobu hrozí kolaps, na nafúknutie o tisíce ľudí nie je pripravený

Starosta Chorvátskeho Grobu po troch rokoch rezignoval. Hovorí, že pre bezmocnosť zastaviť nekontrolovateľnú výstavbu.

CHORVÁTSKY GROB, BRATISLAVA. Starosta Chorvátskeho Grobu Miroslav Marynčák je pod neustálou ochranou polície. Prídu mu na pomoc hneď, ako ich privolá. Je to tak od chvíle, keď pred vyše mesiacom dostal výhražný list. Anonym hrozí, že ublíži jeho rodine, ak bude brániť výstavbe v časti Čierna Voda.

„Mohlo ísť o zastrašovanie developerov, ale aj niekoho frustrovaného, kto si tu kúpil pozemok a v prenajatom byte čaká na stavebné povolenie.“ Polícia prípad vyšetruje, bližšie sa nevyjadrila.

Starosta sa po troch rokoch vzdáva funkcie. Tvrdí, že nie pre vyhrážky, ale pre bezmocnosť zastaviť nekontrolovateľnú výstavbu. Nepomohol mu ani štát. „Ako nezávislý občan pomôžem viac,“ hovorí starosta, v minulosti dvakrát ocenený ako architekt za stavbu roka.

Po prekročení hraníc Čiernej Vody víta návštevníkov množstvo tabúľ s ponukami na bývanie. Aj keď je každá obytná zóna na prvý pohľad iná, majú veľa spoločného. Najvýraznejšie sú úzke ulice a množstvo prázdnych domov, zatiaľ bez majiteľov.

((a))

Výstavba bez kontroly

Problém Čiernej Vody je podľa Marynčáka v tom, že ešte minulé vedenie odsúhlasilo neregulovaný územný plán a výstavbu. „Nemám páku, ako to zastaviť.“

Hovorí, že problémy sa začali, keď developeri skúpili mokrade a bývalé polia a začali chaotickú výstavbu. „Je to zhluk obytných zón bez akéhokoľvek prepojenia. Nie je tam žiadna hlavná ulica alebo námestie.“

Zakladateľka miestnej obecnej rady mládeže a poslankyňa Maja Tomanová vraví, že Čierna Voda nie je obec ani dedina. Napriek tomu, že sa snaží pre obyvateľov organizovať rôzne akcie, ľudia tam podľa nej iba prespávajú a je problém ich v obci udržať. „Bližšie majú Bratislavu, kde je kultúra aj šport.“

V sobotu bola na futbalovom ihrisku burza s detským oblečením a hračkami. Predávajúcich prišlo takmer 30, väčšina však z Bratislavy. Aj medzi kupujúcimi sme našli iba dvoch z Čiernej Vody.

Na burzu veľa domácich neprišlo.

FOTO: SME - MATEJ DUGOVIČ

Bez verejnej vybavenosti

Miestna obyvateľka Hana Ševčíková hovorí, že v dedine chýbajú spoločné priestory. „Nebolo to stavané ako miesto, kde sa ľudia stretávajú.“ Obytné zóny sú podľa nej uzavreté a končia sa slepými uličkami.

Obyvatelia satelitnej dediny majú veľký problém s kanalizáciou, ktorá je podľa starostu nedostatočná.

„Máme jednu, ktorá bola dimenzovaná na osem domov, dnes je na ňu napojených ďalších sto.“ Na problémy s kanalizáciou sa sťažujú aj obyvatelia, prekážajú im aj každodenné dopravné zápchy.

V obci chýbajú aj škôlky. Jediná škola je len po piatu triedu, staršie deti musia dochádzať. „Z 800 školopovinných detí chodí 730 mimo obce.“

Jediná základná škola je len po piatu triedu.

Plán ako záchrana

Na novú školu im nikto peniaze nedá, nemôžu čerpať ani eurofondy. Z rozpočtu by ju neutiahli, podľa starostu majú na rok iba na 100– až 150–tisíc eur určených na výstavbu, škola by stála sedem miliónov eur.

Chýba aj ďalšia vybavenosť, bežná aj pre malé dediny. „Len v jednej zóne je asi 300 domov, čo je priemerná dedina. Tá má však kostol a krčmu. Tu nie je nič,“ hovorí Marynčák. Živo je hlavne okolo obchodného domu s viacerými prevádzkami a susedného hypermarketu. Obec má aj klasickú krčmu, iba kúsok od základnej školy. Neďaleko dokončujú kostol.

Starosta sa obáva, že pri pokračovaní výstavby narastie počet obyvateľov viac ako päťnásobne. „Hrozí totálny kolaps. Developerovi nemôžem nariadiť postaviť najskôr škôlku, kanalizáciu alebo cestu a až potom domy.“

Hovorí, že výstavba podľa nového územného plánu by však mohla ešte niečo zachrániť. Vybudovať by sa mohla kvalitnejšia infraštruktúra, námestie alebo zeleň, čo už pri hotových zónach nie je možné.

Kostol už dokončujú.

Starý územný plán.

FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Návrh územného plánu z roku 2010.