Ako si spomínate na svoje detstvo?
- Bolo jedným slovom úžasné. Chodili sme do Senca za babkou, spoločne s bratmi sme trávili veľa času na Slnečných jazerách a hádali sa o jednu nafukovačku (smiech). Celé moje detstvo je spojené so športom a vyvádzaním na dvore či v tábore, bola som dosť živé dieťa.
Aké sny ste mali v tomto bezstarostnom období?
- Šport bol súčasťou toho, čo som robila, čiže boli vždy spojené so športovaním. Najprv som hrala volejbal, potom lyžovala, až keď mi v trinástich rokoch doktori zistili, že mám silnú skoliózu a povedali stop všetkým športom. Neskôr som jazdila na koni a napokon som zakotvila pri golfe.
Žijete si teda svoj sen?
- Aj áno, aj nie. Jeden sen sa mi už pomaly končí, keďže som na sklonku svojej aktívnej hráčskej kariéry. Nedávalo som si ciele koľko vydržím, ale cítim, že je na čase si naplniť ďalšie sny - rodinu, deti. Tým, že je človek permanentne na cestách, ťažko sa dá sústrediť na súkromný život. Športu som obetovala všetko, nesťažujem sa, ale už je čas ísť ďalej.
Plánujete svoju budúcnosť spojiť aj s golfom po inej stránke ako hráčskej?
- V súčasnosti som asistentka hlavného trénera v slovenskej reprezentácií, spolupracujem na projekte olympijských golfových nádejí, mám urobený rozhodcovský kurz a baví ma aj komentovať golf. Je toho dosť a nechávam tomu voľný priebeh.
Čím by ste možno vedeli obohatiť slovenský golf?
- Osobne mi tu chýba príprava priamo na ihrisku. Tréneri riešia techniku, ale väčšina hráčov nie je schopná sa správne rozhodovať na ihrisku, tam vidím rezervy. Tiež ma baví svet biznisu a možno by som si vedela predstaviť robiť nejaké eventy súvisiace s golfom. Nechcem si však zahatať cestu len jednou vecou, nikdy som to nerobila, lebo by som sa následne nudila.
Čo vás viedlo k tomu, že ste ako 16-ročná „utiekli“ do sveta?
- Vždy ma fascinovalo cestovanie a mám tak ladených aj rodičov, keď otec hovorí piatymi jazykmi. Vtedy sa otvárali hranice a chcela som vyskúšať žiť v cudzine. Začiatky v Anglicku neboli jednoduché, bol to zlomový polrok. Neskôr som žila aj v Švajčiarsku, Nemecku, Spojených štátoch i Austrálii. Každá z týchto krajín mi niečo do života priniesla.
Golfu ste sa začali venovať pomerne neskoro, keď už ste mali 19 rokov. Ako si pamätáte na svoje začiatky?
- Tie prvotné boli na ihrisku v Bernolákove. V tom čase mi tam prišli všetci tí ľudia strašne snobskí. Hrala som na zaprášenom odpalisku a nič mi tam vtedy neladilo. Neskôr až v USA ma to skutočne chytilo. Parkovisko nebolo zaplnené samými drahými autami, boli tam rozliční ľudia a najmä veľa mladých. Na začiatku som sa nevedela trafiť do loptičky, čo ma hnevalo a tým, že som dosť cieľavedomá som si povedala, že to chcem vedieť hrať.
Čo vás najviac fascinuje na tomto športe?
- Predtým som jazdila na koňoch, bola som v prírode. A práve spojenie prírody, športu, adrenalínu je to, prečo golf milujem. Je to boj človeka samého proti sebe, liek na veľa vecí a tak niet divu, že je to po futbale druhý najmasovejší šport na svete. Nepoznám iný šport, kde si dedko môže ísť zahrať so svojim vnúčaťom.
Na začiatku sa vám zdali ľudia pri golfe snobskí, je to teda v skutočnosti tak?
- Keď som začínala, boli na Slovensku dve ihriská, jedno v Košiciach a druhé v Bernolákove. Odvtedy nastal výrazný posun. Golf už nehrávajú len ľudia, ktorí nato majú, ale je prístupný pre všetkých. Tréneri majú čo robiť od rána do večera a keď prídem na driving je takmer vždy plný. Je pravda, že do médií sa dostanú len výsledky reprezentácie a potom firemné akcie, ktoré sú s golfom spájané. Samozrejme, aj tu si môže človek vybrať niečo lacnejšie či drahšie, tak ako v živote.
V roku 2004 ste sa stali golfovou profesionálkou. Čo sa tým zmenilo?
- Vzdala som sa štatútu amatéra, za ktorý som nedostávala peniaze. Zvládla som úspešne kvalifikáciu na Ladies European Tour, ktorá sa hrá v okrem Európy aj v Ázii či Afrike a stala sa „profíčka“.
Najvyššou tour v golfe je však americká LPG. Posunúť sa do nej sa nedalo?
- Som realistka. Začala som s golfom v 19-tich rokoch a tým pádom nemôžem myslieť na absolútnu špičku. Som maximálne šťastná, veď hrám so ženami, ktoré začali hrávať v piatich rokoch.
Odkedy je najideálnejšie začať s golfom, ak to chce človek niekam dotiahnuť?
- Viem, že začínajú už päťročné deti, ale podľa mňa netreba brať golf vážne do takých 10-tich rokov. Dôležité je, že deti sa v tomto období hýbu a je jedno aký šport robia. Veľa dobrých golfistov robilo predtým aj iné športy.
Dá sa v golfe slušne zarobiť?
- Ako sa to vezme. Najlepších dvesto golfistov na svete sa určite nemá zle. Treba si však uvedomiť, že na Slovensku som jediný golfista, ktorý si týmto športom zarába.
Vašim najväčším úspechom je víťazstvo z pred dvoch rokov na Ladies European Tour v Maroku. Vieme, že ste už predtým koketovali s ukončením kariéry. Ako to bolo?
- Bol to jeden z rokov, kedy som sa už chystala do hracieho dôchodku. Síce som sa každoročne posúvala vyššie, nedochádzal úspech, ktorý by ma poriadne „nakopol“. Mala som už toho plné zuby. V tom roku však prišiel Ladies European Tour po prvýkrát na Slovensko, na moje domáce ihrisko na Táľoch. Cítila som vtedy určitú zodpovednosť a povedala som si, že teraz skončiť nemôžem.
Do Maroka ste sa dostali len na divokú kartu a napriek tomu ste dokázali zvíťaziť medzi 126-timi hráčkami. Ako sa to celé zomlelo?
- Prišla som z prípravy z USA, tri dni som bola doma a spolu s kamarátkou sme odleteli do Maroka. Po prvom kole som bola na delenom siedmom mieste, od druhého kola som vždy s niekým viedla. V tom čase bolo v Maroku 40 stupňov, pamätám si na púštnu búrku a polovica z nás dostala úpaly. Mňa to len tak tesne minulo. Hralo sa mi však dobre a pred posledným kolom som mala náskok štyroch rán. Zrazu mi stále zvonil telefón, chodili sms-ky, mala som plnú facebookovskú stránku. Nebola som na také niečo zvyknutá, predtým som síce vyhrala tour vo Švédsku, ale to bola nižšia úroveň.
V tomto momente vám pomohol Francúz Thomas Levet. Ako?
- Áno, v ten istý týždeň tam mali turnaj aj muži. Thomas sa ma pýtal či som pripravená vyhrať a ja som mu vysvetlila celý svoj príbeh, odkiaľ som, ako som sa sem dostala a podobne. On mi dal jednoduché rady, ako sa to dalo vyhrať. Nech zabudnem na spánok, jedlo a hlavne nech si prejdem v hlave všetky situácie, ktoré môžu nastať a oni aj nastali. Zrazu som pri štrnástej jamke prehrávala, vtedy som si spomenula na Slovensko, že mi ľudia držia palce, začala som sa koncentrovať a napokon som o štyri jamky vyhrala.
Ako prebiehali samotné oslavy?
- Začali už priamo na ihrisku. Tradíciou je, že po poslednom „pute“ víťaza ošpliechajú ostatné hráčky vodou. Robia to však väčšinou baby z tej istej krajiny, ako je víťazka. Keďže zo Slovenska som na tour jediná, trochu som sa obávala, ale dostala som napokon poriadny kúpeľ. Večer sme mali spoločne s mužmi ceremóniu s marockým kráľom, bolo to honosné, dostala som kabelku s drahými kameňmi.
Čo sa zmenilo po tomto veľkom triumfe?
- Vytvorila sa okolo toho veľká mediálna bublina a ľudia si začali uvedomovať, čo som vlastne dosiahla. Medzi ďalším turnajom som mala tri týždne, ktoré som robila len rozhovory a zrazu som mala strašne veľa priateľov.
Určite ste počuli na svoju adresu chvály zo všetkých strán?
- Áno, bolo to príjemné obdobie. Pamätám si, že došiel za mnou Karol Kučera, ktorý bol nadšený, tiež mi volal Miro Šatan, ktorý chcel vedieť podrobnosti, ale milá spomienka bola aj od najlepšej kamarátky, ktorá nevie nič o golfe. Deň po turnaji mi volala, že pozerá televíziu a stále sa tam hovorí o nejakom mojom víťazstve a že sú všetci celý bez seba a nadšení.
Ikonou v golfe je nepochybne Tiger Woods. Je práve on vašim golfovým vzorom?
- Obdivujem ho, lebo práve on posunul golf nesmiernym spôsobom dopredu. Mojim vzorom je však Juhoafričan Ernie Els. Páči sa mi jeho švih, tempo, správanie na ihrisku. Osobne som sa s ním aj stretla, rozprávali a mám aj jeho podpis.
Aký je váš súčasný golfový rok?
- Na vážkach... Zo začiatku to bolo slušné, aj keď sme hrávali často v daždi a veľa kôl sa zrušilo. Posledné turnaje mi znepríjemňuje aj boľavý lakeť. Smolu som mala na British Open, kde mi hlavný Grand slam sezóny ušiel v kvalifikácii o jednu ranu a do Španielska mi pre istotu neprišli načas palice.
Pre každého golfistu je snáď najväčším vyznamenaním trafiť jamku na jeden úder. Koľkokrát sa vám podaril Hole-in-one?
- Celkovo päťkrát. Prvá bola na tréningu v Bernolákove, ďalšie dve na Táľoch, jedna na Majstrovstvách Česka a posledná na turnaji v Maďarsku. Minule som rozmýšľala, že už sa mi to dlho nepodarilo a mala by som s tým niečo urobiť.
Po takomto údere sa vraj pozývajú všetci prítomní na drink?
- Je to také nepísané pravidlo. Ja mám napríklad voči tomu urobené aj poistenie, aby som náhodou nezbankrotovala (smiech).
Golfom ste precestovali takmer celý svet. Ktoré miesto je vašou srdcovkou a kam by ste sa chceli ešte pozrieť?
- Výnimočným miestom je Austrália. Páči sa mi forma akou v nej ľudia žijú, športujú. Je úžasné sledovať užitie si dňa, keď cez obednú prestávku idú paní v oblekoch na piknik. Mojim snom je navštíviť Nový Zéland a Južnú Ameriku.
Zuzana Kamasová
Je 35-ročná Bratislavčanka, ktorá už sedem rokov žije v Senci, odkiaľ pochádza jej Mama. Otec je z Hnúšte a má dvoch bratov. V rokoch 1998-2004 sa stala sedemkrát majsterkou Slovenska v golfe. Vo svojom živote študovala na ôsmych rôznych školách, má bakalársky titul z medzinárodného obchodu a marketingu. Medzi jej záľuby patrí golf, lyžovanie a korčuľovanie.
(ber)
