BRATISLAVA. Za posledných päť rokov zaznamenalo vlny horúčav na svojom území 59 obcí Bratislavského kraja. Financie na zmiernenie dosahov vynaložilo 32 z nich. Ďalších 27 obcí nevynaložilo žiadne prostriedky. Dve obce nezaznamenali vlny horúčav počas piatich rokov. Vyplýva to z prieskumu "Adaptácia na dopady zmeny klímy v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK)".
VIDEO: Motorkár jazdil v obci 140-kilometrovou rýchlosťou a nemal tabuľku s evidenčným číslom Čítajte Na opatrenia minulo 22 obcí do 10.000 eur. Ďalších päť obcí vynaložilo od 10.000 do 50.000 eur a viac ako 50.000 eur dalo na opatrenia na zmiernenie horúčav päť obcí.
Najčastejšie sa vlny horúčav prejavovali suchom na okolitej zeleni, zvýšenou potrebou zavlažovania zelene a zvýšenou prašnosťou. Prieskum ukázal aj zmenu správania u ľudí, ktorí napríklad preferovali pobyt vonku po západe slnka, či mali väčší záujem o vodné plochy. Znížila sa aj produktivita práce obyvateľov, skrátili sa otváracie hodiny i vyučovanie. Zároveň sa zvýšila spotreba klimatizácie v interiéroch a zhoršil sa zdravotný stav respondentov, opisuje BSK.
Obce najčastejšie podľa prieskumu zmierňovali vlny horúčav tak, že vysádzali stromy, pravidelne zavlažovali zeleň, robili vodozádržné opatrenia. Revitalizovali tiež parky a vnútrobloky, inštalovali tienenie na verejných priestranstvách, zelené strechy a steny, a tepelne izolovali verejné budovy. Zmena nastala v udržiavaní trávnatých porastov na prirodzené lúčne porasty, znížila sa ich frekvencia kosenia. Obce počas horúcich dní inštalovali klimatizačné zariadenia, rozprašovacie sprchy a pitné fontány na verejnosti a kropili cesty.
Výsledky prieskumu sú uverejnené v Adaptačnom pláne BSK na zmenu klímy. Zber dát prebiehal formou elektronického dotazníka od 7. do 14. novembra minulého roka. Oslovených bolo 73 obcí Bratislavského kraja, na prieskume sa zúčastnilo 61 z nich.
