BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má zhodnotené celé svoje územie z pohľadu zraniteľnosti na štyri dosahy zmeny klímy. Sú nimi častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, povrchové a riečne záplavy a tiež dlhodobé suchá. Charakteristika územia je súčasťou Adaptačného plánu BSK na zmenu klímy, ktorý v piatok schválili krajskí poslanci. Strategický dokument zároveň prináša víziu, ciele i opatrenia.
A. Doležal: V satelitných obciach Bratislavy je dopyt nových koľajových tratiach Čítajte "Ostatné letá ukázali, kam asi budeme smerovať. Boj so suchom, návaly horúčav, ktoré netrvajú tri dni, ale tri týždne. Do toho najmä v oblasti Malokarpatska prívalové dažde a raz sa desať rokov cyklické záplavy na Dunaji a Morave," uviedla pre TASR Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK.
Zmenu klímy a adaptáciu na jej negatívne dôsledky vníma kraj ako jednu z nosných tém už dlhšie, už v minulosti napríklad vytvoril katalóg adaptačných opatrení, teda koncepciu na zmiernenie dosahov. Kraj sa však rozhodol posúdiť kataster každej obce, mesta či mestskej časti na svojom území z pohľadu štyroch kategórií, teda záplav, prívalových dažďov, horúčav a sucha. Komplexne je posúdené nielen územie kraja, ale aj mikroregióny.
"Každá obec dostane akoby rodný klimatický list, kde je popísané, čo je jej najväčší problém. A na to dostáva najlepšie opatrenia, ktorými sa inšpiruje z katalógu," približuje Lukáčová.
Upozorňuje totiž na to, že mestá a obce nerobia vždy správne opatrenia, teda adresné na problém, ktorý reálne majú. Ak napríklad "bojovali" v rámci témy prívalových dažďov, ale ich témou to nie je, nepomohli si napríklad pri téme sucha či horúčav, ktoré sú ich väčším problémom. "Preto charakterizujeme problém a k tomu pridávame riešenie, ktoré opatrenia sú najlepšie a najviac pomôžu zmierniť klímu v konkrétnej obci," vysvetľuje Lukáčová.
Počet prihlášok na stredné školy opäť stúpol, medziročne takmer o 20 percent Čítajte Adaptačný plán má päť častí. Prvou je socioekonomická charakteristika kraja s dôrazom na klimaticko-adaptačné aspekty. Druhou je klimatologické posúdenie územia kraja z hľadiska súčasných a očakávaných dopadov zmeny klímy. Nasledujú kapitoly hodnotenie procesnej a územnej zraniteľnosti kraja a taktiež vízie, ciele a príslušné opatrenia. Piatou kapitolou je mechanizmus implementácie a hodnotenia napĺňania cieľov. Nastavené sú tak, aby mal BSK v roku 2030 pripravené a aj zapracované plánovacie, rozhodovacie a realizačné procesy pre systémové zvyšovanie odolnosti kraja.
Podpredseda BSK pre životné prostredie Michal Szabo pripomína, že sú dva spôsoby na zmiernenie zmeny klímy. Ide o mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení treba podľa neho radikálne obmedziť tvorbu skleníkových plynov, na čo majú najväčší dosah vlády či priemysel. "Na adaptačné procesy máme priamy dosah práve my. Ide o zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. Sú vykonateľné v krátkom čase," podotkol Sabo.
