BRATISLAVA. Podoba Národného parku (NP) Podunajsko bude ešte predmetom vzájomných diskusií. Ubezpečuje o tom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Reaguje tak na kritiku Agrárnej komory Slovenska (AKS), ktorá volá po dialógu. Podľa envirorezortu sa práve nedávnym ohlásením zámeru na jeho vytvorenie začína s verejným dialógom.
"Pre tento zámer budeme hľadať také riešenia, ktoré zvýšia ochranu prírody, no zároveň neohrozia prácu poľnohospodárov ani potravinovú sebestačnosť Slovenska," deklaruje dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Ministerstvo rozumie záujmom AKS využívať aj naďalej úrodnú pôdu na Žitnom ostrove na poľnohospodárske účely. Zdôrazňuje však, že príprava NP Podunajsko je ešte len na začiatku a výsledná podoba územia i jeho zonácia bude výsledkom rokovaní s dotknutými stranami.
Nadpriemernú vzdelanostnú úroveň má približne 12 percent obcí v SR Čítajte Avizuje, že cieľom jeho vyhlásenia je lepšia ochrana prírodného bohatstva na Žitnom ostrove a v okolí Dunaja. Pripomína, že NP Podunajsko sa bude rozprestierať v rámci existujúcich chránených území - Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a časti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy či ďalších priľahlých maloplošných chránených území. Deklaruje, že zaistí, aby bola jeho existencia zabezpečená bez nepriaznivého vplyvu na agrárnu výrobu. Učiniť tak chce v rámci predloženého poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny.
AKS vyjadrila nedávno pobúrenie nad avizovanými krokmi MŽP SR v tejto veci. Uvedomuje si síce, že v kontexte klimatickej zmeny je potrebné chrániť a vytvárať chránené územia, zásadné zmeny a zásahy do agrárnej krajiny si však vyžadujú rozsiahly dialóg. Ten v tomto prípade podľa nej absentuje. Ohlásené kroky mali podľa AKS vyvolať napätie a nervozitu medzi poľnohospodármi v dotknutej oblasti. Komora tiež odkazuje, že je potrebné myslieť aj na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť krajiny.
DPB napriek avizovaným zmenám v MHD nevylučuje ďalšie opatrenia Čítajte Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18.000 hektárov. Vyhlásený by mal byť na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku.
Vyhlásenie národného parku má mať aj medzinárodný dôvod. Zámerom sa má zároveň nadviazať na už existujúce národné parky Donau-Auen National Park v Rakúsku a Fert‹-Hanság Nemzeti Park a Duna-Ipoly Nemzeti Park v Maďarsku.
