Príbeh má silné autobiografické črty, navyše umocnené autentickými dialógmi. Človeka teda rýchlo vtiahne do atmosféry na počiatku milénia v mestečku Dunajská Streda, ktoré sa v tých časoch zotavovalo z područia organizovaného zločinu.
Dej všetko sleduje očami hlavného hrdinu a odkrýva najmä spleť prvých vážnych vzťahov dospievajúcej mládeže v partii mladých chlapcov hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti.
Aké boli Vaše blogerské začiatky? Blogujete stále?
Náročné (úsmev). Najmä preto, že keď som začínal blogovať, internetové pripojenie bolo v našom regióne stále pomerne vzácne. Využíval som preto najmä školské počítače a doma mobilné pripojenie, ktoré výrazne preverilo moju trpezlivosť, nakoľko mi signál stále vypadával. Na druhej strane, naučilo ma to lepšie pracovať s vlastným textom aj myšlienkami a predovšetkým, dôkladnejšie si plánovať zverejňovanie nových príspevkov.
Neobmedzený prístup k internetu som získal až v roku 2008, kedy som v istom zmysle aj blogersky dozrieval. Zavrhol som všetky staré nicky a prezývky a stal som sa pravidelným prispievateľom na blogu vydavateľstva Enigma pod vlastným menom - Dušan Damián. Bolo to pre mňa veľmi príjemné a bezpečné prostredie, kde som mohol svoj autorský prejav ďalej cibriť.
Aké ohlasy mal tento príbeh keď ste ho zverejňovali na blogu v roku 2009?
Po krátkych príspevkoch som pomaly cítil potrebu podeliť sa o dlhší, ucelenejší a najmä autentickejší príbeh. Prvé rany totiž vznikali aj ako reflexia môjho vlastného života a vzťahov, ktoré som zažíval v mladosti. Samozrejme všetko som spisovateľsky „poprekrúcal“ a „podomýšľal“, aby mal príbeh lepší spád. Hoci blogová verzia bola ešte autorsky neotesaná, veľmi príjemne ma prekvapil ohlas prvých čitateľov.
Drsnejší svet hlavného hrdinu totiž kontrastoval s ich predstavami nudného detstva a puberty v malomeste. Mnohí si dovtedy mysleli, že drogy sa spájajú len s veľkomestom, so špinou a chudobou, že vážne vzťahy začínajú až v neskoršom veku a detské lásky na nás majú zanedbateľný vplyv. Takže v istom zmysle bol môj príbeh v tom čase v éteri veľmi úderný a svieži.
V neposlednom rade ma veľmi motivovali aj priatelia a priateľky – autori z blogerskej komunity vydavateľstva Enigma, ktorí vedno patrili medzi mojich prvých skutočných kritikov. Ich nefalšovaný záujem ma veľmi posmelil v tvorbe a motivoval k premýšľaniu nad skutočnou spisovateľskou kariérou.
Prečo ste sa popri svojej profesii učiteľa rozhodli písať knihy?
Ono je to presne naopak (úsmev). Skôr som totiž začal písať, až následne som sa stal učiteľom a v tom čase som mal na konte už pár e-kníh.
No práve k Prvým ranám som sa vrátil z pozície učiteľa, nakoľko je to príbeh, ktorý ma ľudsky nesmierne približuje k mojim starším žiakom – ôsmakom, deviatakom a tým, ktorí už navštevujú stredné školy.
Často sa totiž stáva, že učiteľ stratí kontakt so svetom svojich žiakov a žiačok. Možno by som teda predsa len pridal ešte jedno očakávanie od tejto knihy a síce, rád by som bol plnohodnotnou súčasťou ich sveta. Rád by som im okrem strohej komunikácie ponúkol niečo viac. Osobnú skúsenosť. Chcel by som svojim žiakom ukázať, že ako ľudia sa meníme, vyvíjame a rastieme – a to nie len fyzicky, ale platí to aj pre naše názory a postoje.
Čo Vás viedlo k napísaniu knihy práve s touto tematikou? Predsa len Vaša posledná kniha sa radí do žánru fantasy.
Nuž, pravdou je, že sa považujem najmä za autora fantazijnej literatúry pre deti a mládež, hoci je vtipným paradoxom, že väčšina mojej dosiaľ publikovanej tvorby zahŕňa najmä poéziu, texty piesní tzv. lyrics a prózu zo života.
Azda najmä preto, že na svoju fantazijnú tvorbu kladiem špecifické nároky, veľa sa s príbehmi aj postavami hrám, často príbehy prerábam – zamýšľam sa, aké umelecké vyznenie by som chcel svojim čitateľom predstaviť.
Ale vrátim sa k Vašej otázke. Prvé rany sú mojím debutovým románom, pri ktorom som sa prvýkrát rozhodol ísť s „kožou na trh“. V roku 2009 som prežíval také postpubertálne obdobie, nastupoval som na univerzitu, prehodnocoval svoj dovtedajší život, skrátka, hľadal som si miesto vo svete a spoločnosti. Mladosť v Dunajskej Strede sa mi zdala ako veľmi inšpiratívne a podnetné obdobie. Cítil som vnútorné pnutie a chuť podeliť sa o svoje zážitky a pozorovania v nevšednej podobe. A tak som sa vynoril zo snovej krajiny fantázie a zapracoval na realite. Napokon som si písanie jednotlivých kapitol veľmi užíval a naplno som sa vžil do hlavnej postavy, ktorá je vlastne mojím literárnym avatarom.
Čo máme v knihe očakávať? Romantiku, akciu, drámu, budeme sa aj báť?
Pevne verím, že najmä mladší čitatelia a čitateľky sa naplno vžijú do romance hlavného hrdinu, ktorá prináša vtipné chvíle, akciu a city radostné i plné smútku. Tínedžerské útrapy sú skrátka vďačnou témou a prinášajú zápletku za zápletkou. Moje rodné mestečko Dunajská Streda, tvorí malebnú kulisu deja, no pozrieme sa napríklad aj do bratislavskej Petržalky alebo Veľkého Medera.
Občasné narážky na organizovaný zločin obohacujú atmosféru o napätie a sú takým okorenením deja.
Aké máte očakávania od tejto knihy?
Najväčšiu radosť by mi urobilo, ak by si kniha našla nových priaznivcov. Potešilo by ma tiež, ak by mali čitatelia plnohodnotný zážitok a možno sa po prečítaní knižky zamysleli nad súčasným svetom tínedžerov.
Často sa mi totiž zdá, že my dospelí – vyžadujeme od detí správanie a činy, akých sami nie sme schopní a ani sme ich v takom veku neboli schopní. Tento pocit som mal už ako mladý chalan. Vnímam to ako pokrytectvo našej spoločnosti a jemne sa ho snažím adresovať aj v knižke – aspoň medzi riadkami.
Teda možno očakávam od dospelých trochu rozpomenutia na vlastné detstvo a pochopenia pre mladých ľudí, ktorí majú rovnako komplexné vnímanie a prežívanie svojho života ako dospelí. Samozrejme, úmerné svojim skúsenostiam a množstvu podnetov. Od mladých možno očakávam upokojenie sa. Možno by som im chcel ponúknuť lampášik nádeje v chaose citov a postojov, ktorí možno niektorí prežívajú a ťahá ich to často k hraničným situáciám, lebo nevidia iné východisko.
Nie nadarmo svoju knihu opisujem aj ako rozprávku s (ne)šťastným koncom.
Uviedli ste, že tieto kapitoly ste písali ako tínedžer – stotožňujete sa s tým aj dnes? Myslíte si, že sa doba odvtedy nezmenila?
Ako sa hovorí, po bitke je každý generál (úsmev). Je mnoho vecí, ktoré by som dnes vnímal alebo napísal inak. Je to prirodzené, nakoľko som si už prežil raz toľko rokov, koľko má hlavný hrdina. Na druhej strane podstata príbehu tkvie práve v dospievaní. V nedokonalosti a premene dieťaťa na mladého človeka. Keď sme s vydavateľstvom ENRIBOOK pristúpili k úprave pôvodného rukopisu, riešil som podobnú dilemu. Čo upraviť? Čo zmeniť? Rozhodli sme sa teda pre jemné úpravy, ktoré síce vylepšia celkové vyznenie textu, ale nezabijú autentickosť mládežníckeho prejavu.
Myslím si, že dobrý príbeh je taký, ktorý zanechá v čitateľovi akýsi hlbší pocit. Zabrnká na city, otvorí nové otázky, alebo osvetlí časti života, na ktoré nie sme zvyknutí nazerať.
Zmena doby, je pre mňa ako dejepisára trochu vágny alebo relatívny pojem. Určite dnes žijeme v rýchlejšom tempe a máme obrovský prísun informácii a takmer neobmedzenú možnosť komunikovať v reálnom čase s kýmkoľvek na planéte. Tiež dokážeme zaznamenávať kvalitný obraz aj zvuk pomocou drobných zariadení, ktoré dnes vlastnia od detí až po seniorov zrejme všetci, dokonca aj ľudia bez domova, či väčšieho majetku. Takže áno, tieto veci sa zmenili a dnešní tínedžeri majú mnohonásobne viac podnetov a oveľa komplikovanejšiu situáciu vyznať sa v spleti spoločenských signálov.
Ale my – ako ľudstvo – civilizácia – sa vo svojich základoch nemeníme. Máme rovnaké potreby ako naši predkovia v praveku, akurát prostriedkov a skúseností by sme dnes mali mať viac.
Aká je vaša obľúbená myšlienka?
Mám mnoho obľúbených citátov aj výrokov – často sa menia podľa aktuálnej nálady alebo potreby. V poslednej dobe sa častejšie zameriavam na učenia starých majstrov alebo učiteľské citáty. Rád totiž pomáham motivovať nie len svojich žiakov ale aj priateľov, či kolegov. Isto úspešnosť je relatívna (smiech).
Jedna z mojich obľúbenejších myšlienok hovorí o rozdiele medzi majstrom a žiakom. Pokúsim sa ju parafrázovať: „Ak sa pýtaš, v čom sa líši majster od novica, odpoveď je jednoduchá. Majster vo svojom živote zlyhal viac ráz, než sa novic vôbec pokúsil začať.“
Vo všeobecnosti sa teraz zaoberám myšlienkou omylov, či omylnosti a tým, načo môžu byť chyby v živote užitočné.
Napokon aj kniha Prvé rany je plná životných chýb, ktoré hlavného hrdinu poriadne boleli. Dôležité však je, že napriek chybám – ranám – sa človek pohne ďalej. Možno poučený, minimálne však o skúsenosť bohatší.
Na záver by som sa rada spýtala, čo plánujete po vydaní tejto knihy?
Osobne nerád plánujem, mám však veľké vízie a rád si kladiem drobnejšie rozumné ciele.
V práci sa však plánovaniu nevyhnem a tak na prvom mieste môjho pomyselného rebríčka sú aktuálne moji žiaci a žiačky. Sú mi zdrojom inšpirácie, pestrých rozhovorov a okrem toho, že ma dokážu občas poriadne vyčerpať, ma zároveň, a to oveľa častejšie, napĺňajú ohromnou energiou. Napokon máme za sebou aj neľahké obdobie poznačené pandemickými opatreniami, takže v prvom rade sa chcem venovať im. A dúfajme, že tento školský rok sa už nebudeme musieť nadlho presúvať do online priestoru.
Samozrejme, rozpracovaných mám niekoľko knižných aj herných projektov a pokiaľ nájdem vhodných sponzorov alebo inú pomoc, či podporu, veľmi rád by som v tvorbe pokračoval.
Dlhodobo v príprave mám svoj „opus magnum“ (smiech), veľkú románovú sériu „Lothrandea – Večná ríša“, ktorú píšem a tvorím pomaly od svojich detských čias. Na základe tohto príbehu som posledné roky na našej škole viedol krúžok vlastných autorských rolových hier (RPG) pod názvom „Rytieri Svetla“, ktorý bol u detí veľmi obľúbený a rád by som jeho prvú časť v knižnej podobe v dohľadnej dobe vypravil do sveta.
Ako dejepisár by som sa tiež chcel pustiť do vôd vedecko populárnej literatúry – nadviazať na vlastné univerzitné štúdium. Pomaly ale isto tiež pracujem na knihe o ranom stredoveku na Slovensku, presnejšie o období od prvých slovanských kmeňov a kniežat cez tzv. Veľkú Moravu až po vznik Uhorského kráľovstva. Takže týmito víziami snáď budem autorsky žiť najbližšie obdobie.
Dušan Damián
je spisovateľ detskej a mládežníckej literatúry. Obľubuje najmä žáner fantasy – špeciálne je fanúšikom veľkých vesmírnych výpravných sérií ako Duna či Hviezdne Vojny.
Je doktorom filozofie so zameraním na ranostredovekú kresťanskú filozofiu, okrem nej vyštudoval aj históriu. Začínal ako literárny bloger na portáli vydavateľstva Enigma. Neskôr sa počas vysokoškolských štúdií venoval najmä genealógii a heraldike, teda tvorbe rodokmeňov a erbov.
Od roku 2015 pôsobí na Cirkevnej základnej škole NARNIA v Bratislave, v súčasnosti ako učiteľ dejepisu a slovenského jazyka.
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa nápadov pri písaní ďalších kníh.
Knihu môžete v predobjednávke kúpiť aj tu
Vydavateľstvo: ENRIBOOK
Kde môžete nájsť autora?
Instagram: @dusandamian
Facebook: Dušan Damián
