BRATISLAVA. Kým pri zadlžovaní nemajú Slováci problém aj s 30-ročnými hypotékami, na investovanie sa dlhodobo nepozerajú.
"Na bežných a termínovaných účtoch, ktoré prinášajú nominálne výnosy blízko nuly, po odpočítaní inflácie sú dokonca záporné, držia Slováci okolo dvoch tretín finančných aktív," uviedol generálny riaditeľ Across Private Investments Maroš Ďurik.
Menej nesporené
A podľa analýzy VÚB majú dokonca Slováci v porovnaní s inými európskymi klientmi nasporené málo. Finančné aktíva slovenských domácností dosahujú len približne 20 % priemeru eurozóny.
Cestovné kancelárie musia byť poistené proti úpadku Čítajte Avšak podľa hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa majú finančné aktíva slovenských domácností silný potenciál rastu. Priestor pre ďalší rast úspor vidí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. "Posledné čísla ukazujú, že Slováci opäť po rokoch našli cestu k sporeniu a miera tvorby úspor sa pomaly zvyšuje," povedal Búlik.
K sporeniu sme motivovaní podľa Štefanidesa väčším záujmom finančných domov o vklady, dobrou ekonomikou, aj potrebou šetriť na dôchodok či hypotéku. Všímať by sme si mali podľa Búlika aj nástroje, v ktorých Slováci držia úspory. Pretože to je minimálne rovnako dôležité ako miera sporenia.
Stratili hodnotu
V rokoch 2005 až 2018 predstavoval podľa Ďurika priemerný ročný výnos termínovaného vkladu so splatnosťou do dvoch rokov 1,7 % pred zdanením. Priemerná ročná inflácia pritom dosiahla 1,9 %.
"To znamená, že peniaze v banke stratili svoju reálnu hodnotu. Potvrdzuje sa, že ukladaním peňazí v banke sa skôr schudobnieva, nie bohatne," skonštatoval Ďurik. Globálne akcie podľa neho za rovnaké obdobie zarobili takmer 7 % ročne.
