BRATISLAVA. Namiesto nakrátko zastrihnutej trávy margaréty, šalvia, divoké klinčeky a drozdy. Pokosené trávniky v niektorých mestách striedajú lúky.
Samosprávy sa snažia dostať do miest pestrejší mix rastlín a prilákať motýle, včely a vtáky.
Mestská lúka zlepšuje aj mikroklímu. Vysoká tráva zadržuje vlhkosť a chráni pôdu pred slnkom. Zem sa tak v horúcich letných dňoch ohrieva pomalšie.
Nehodí sa všade
Aj ochranári hovoria, že cieľom nie je, aby celé mestá zarástli vysokou trávou. Treba zachovať aj pokosené plochy, na ktorých sa dá športovať alebo chodiť so psami. Na lúky sa preto vyberie len časť zelenej plochy.
"Na biodiverzitné lúky sme vyčlenili 1,6 hektára, je to niečo na úrovni dvoch percent plôch, ktoré sa bežne kosia," vysvetľuje Dušan Daniš, poslanec mestského zastupiteľstva v Leviciach, kde s mestskými lúkami začali v tomto roku.
"Nevyberáme miesta, ktoré občania bežne intenzívne využívajú, či už na prechádzky so psami, oddych, alebo v blízkostiach bytoviek a domov," povedal.
