VEĽKÝ GROB. Pokojná obec Veľký Grob má v poslednom období akúsi dostredivú silu. Tak nejako to aspoň pociťuje jej starosta Viliam Rigo. Veď za osem rokov sa rozrástla o dvesto ľudí na dnešných 1400, ktorí oceňujú pokoj vidieckeho bývania s dostupnosťou väčších miest.
Veľký Grob je hraničnou obcou Trnavského samosprávneho kraja, patrí do okresu Galanta, ale bližšie, okolo osem kilometrov to má k Sencu a zároveň leží zhruba v polovici cesty medzi hlavným mestom a Trnavou.
"To ho robí príťažlivým a my sme radi, že si za svoj domov veľký Grob vybrali aj viacerí známi Slováci," povedal starosta pre TASR. "Pečiatku" trvalého pobytu má napríklad slobodný šermiarsky majster Peter Koza, hudobný skladateľ Peter Martinček, ktorý používa veľavravný pseudonym Peter van Grob, akademický maliar Juraj Dolán, herečka a dablérka Dagmar Bruckmayerová, bábkoherec Martin Žák či koncertná umelkyňa, speváčka Alžbeta Bukoveczka.
Archív odkryl svedectvo muža, ktorému Štefánik skonal v náručí Čítajte V obci má pôsobisko aj známy a populárny rímskokatolícky kňaz Ján Sucháň. "Nie sú iba tými, ktorí si u nás kúpili domy. Zapájajú sa do života obce," konštatoval Rigo. Martin Žák podľa jeho slov pomáha pri rôznych kultúrnych podujatiach, Juraj Dolán, ktorý si zaobstaral budovu starej školy a zriadil v nej ateliér, ju dobudoval s myšlienkou robiť sympóziá pre mladých výtvarníkov.
Peter Koza, považovaný za zakladateľa historického šermu na Slovensku, autor kníh a spolupracovník divadelníkov a filmárov, aktuálne ponúkol obci seriál prednášok o histórii. Do Veľkého Grobu sa prisťahoval pred dvanástimi rokmi. "Dom, ktorý sme kúpili, mal veľkú stajňu a ja som mal v tom čase šesť koní. Teraz oceňujeme veľkú pivnicu, lebo sme sa pustili do výroby vína," povedal pre TASR. Pre obec urobil, ako dodal, už niekoľko projektov.
"S prednáškami o histórii chodím po celom Slovensku, starostovi som ponúkol kompletnú zostavu, prvú už máme za sebou," doplnil s tým, že jeho záujmom bolo, aby sa ešte viac zblížil s obyvateľmi. Veľký Grob dovtedy nepoznal, hoci jeho originálnu výšivku ako bývalý pracovník Ústredia ľudovej výroby (ÚĽUV) - áno.
V Senci vznikne nové záchytné parkovisko Čítajte "Môj dom ma prijal po roku, ako sme sa nasťahovali. V noci, keď som potreboval ísť na dvor po drevo, ma v tme niečo pohladilo po líci. Bolo to krídlo sovy, ktorá si potom sadla na strom. Pochopil som, že to bol duch domova," povedal Koza.
Veľký Grob bol rodnou obcou aj dnes už zosnulej ľudovej umelkyne Kataríny Brinzovej. Dom, v ktorom bývala, stojí takmer v centre obce a hoci je kultúrnou pamiatkou, volá po nutnej oprave. Obec má záujem zriadiť v ňom aspoň jej pamätnú izbu, ale bude to závisieť od jeho vlastníka.
"Sme v rokovaní," povedal starosta. Katarína Brinzová (1877 - 1976) vytvárala výšivky a maľby predovšetkým pre tradičné prostredie, jej motívy viackrát použil architekt Dušan Jurkovič v interiéroch, ktoré navrhoval.
Vymaľovala napríklad foyer brnianskej Vesny, oblúky kuchyne pre výstavu v Paríži a najmonumentálnejšie dielo vytvorila pre expozíciu Slovenského národného múzea v Martine v roku 1938, kde vymaľovala kópiu čatajského domu, vyzdobila tiež prvú predajňu a výstavnú sieň ÚĽUV na Michalskej ulici v Bratislave a ďalšie.
Okrem nástennej maľby sa venovala aj zložitej výšivke zlatom a plochej výšivke na hrubom plátne, ktorá bola typická pre staršie obdobie vývinu výšivky vo Veľkom Grobe a v Čataji.
