TRNAVA. Na Bielu sobotu sa gazdiné zvŕtali v kuchyni ešte predtým, než vyšlo slnko. Ako prvé piekli veľké koláče z bielej múky, na veľkonočnom stole nechýbalo ani vajíčko, ktoré sa delilo medzi členov rodiny.
Povedala to etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová s tým, že v minulosti ľudia po veľkonočnom pôste hodovali len zopár dní, potom
potravinami opäť šetrili.
Na Veľký piatok chlapi brodili kone a dievky sadali do kaluží Čítajte "Myslím, že v každom regióne sa piekli veľké koláče z bielej múky. Možno aj preto Biela sobota, povedala s tým, že mali pripomínať paschu, čo je židovský sviatok známy aj ako pesach. Ten koláč mal mať okrúhly tvar, to nemohla byť nejaká vianočka alebo nejaký mazanec mal byť okrúhly tak ako slnko alebo ako je začiatok a nekonečno," dodala s tým, že zároveň musel byť pekný.
Až potom vo veľkých hrncoch začali variť šunku, klobásy či vajíčka. Hrnce museli byť dôkladne vyčistené, nemohol tam byť zvyšok jedla, ktoré sa v ňom robilo predtým, spresnila.
Ženy pripravovali tiež jedlá s cviklou i chrenom. Niekedy v sobotu dopoludní ešte farbili vajíčka v cibuľových šupkách či mútili maslo. Následne sa pripravovali na veľkonočnú vigíliu.
Jedlá sa kedysi posväcovali výlučne v nedeľu. Ako Buganová pripomenula, tento zvyk sa dodržiava prevažne na východnom Slovensku.
"Keď žena s tým košíkom prišla domov, najprv musela trikrát buchnúť po stole, niekedy ho musela aj obísť. Bolo to ako poklad," povedala.
Na Festivale rozhlasovej hry súťaží 63 titulov Čítajte Veľkonočné sviatky boli jednou z mála príležitostí, keď si rodina spoločne sadla za jeden stôl. "Keď sa náležite oblečení spoločne pomodlili a usadili sa, z posvätených pokrmov v košíku vzali vajíčko, odstránili škrupinku a rozdelili ho na toľko častí, koľko ľudí bolo pri stole," uviedla s tým, že každý mal ako prvý chod zjesť
kúsok toho vajíčka.
Ak by sa niekto z nich ocitol počas roka v ťažkej alebo nebezpečnej situácii, mal si spomenúť na to, s kým ho jedol. Verili, že vďaka tomu sa z ťažkostí alebo pomyselného blúdenia dostane.
Ako pripomenula, výdatné jedlá si naši predkovia dožičili po veľkom pôste, mala sa tým zabezpečiť hojnosť a tohoročná úroda. Väčšinu pokrmov si totiž museli zabezpečiť vlastnými rukami.
