Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Malokarpatské múzeum má najväčšiu zbierku vinohradníckych lisov v Európe + FOTO

Lisy neboli len obyčajné pracovné nástroje. Boli krásne technicky a remeselne prepracované, a tiež zdobené.

Vinohradnícke lisy neboli len obyčajnými pracovnými nástrojmi.Vinohradnícke lisy neboli len obyčajnými pracovnými nástrojmi. (Zdroj: muzeumpezinok.sk)

PEZINOK. Vinohradnícky lis je technická pamiatka, ale môže byť aj umeleckým dielom. Unikátnu zbierku 43 lisov sa podarilo zhromaždiť v Malokarpatskom múzeu v Pezinku.

„Sme jediní na Slovensku aj v Európe s takouto komplexnou zbierkou exponátov, navyše, medzi nimi nie sú dva rovnaké, teda sa zameriavame nielen na kvantitu, ale aj na kvalitu," povedal riaditeľ Malokarpatského múzea Martin Hrubala.

Prečítajte si tiež: Obec chce výstavbe Šúrskych lúk zabrániť, jednoduché to však nebude Čítajte 

V sobotu si budú môcť pozrieť vystavené lisy návštevníci podujatia Pezinské vínne pivnice, ktoré sa bude konať od 13. do 21. hodiny večer. Zbierka je však stálou expozíciou múzea a dá sa vidieť kedykoľvek počas otváracích hodín.

Skryť Vypnúť reklamu

Lisy putovali do múzea

Malokarpatské múzeum v Pezinku zriadili v roku 1960 a pre svojich návštevníkov prvý raz otvorilo brány 22. septembra 1961. Od začiatku sa zameriavalo na oblasť vinohradníctva a jeho bohatých tradícií v regióne.

Keďže práve v 60. a 70. rokoch 20. storočia postupovala mechanizácia a stroje postupne nahrádzali ručné lisovanie hrozna, putovali aj vinohradnícke lisy do múzea. Zásluhu mal na tom najmä jeho vtedajší riaditeľ Dušan Ježík.

Martin Hrubala nastúpil do Malokarpatského múzea 1. apríla 2003, jeho riaditeľom je od začiatku roka 2013. Ako rodák z Trnavy sa stretol s vinohradníctvom napríklad aj u príbuzných v Suchej nad Parnou, čo je obec známa z legendárneho slovenského románu Červené víno.

Prečítajte si tiež: V blízkosti jazier plánujú vybudovať rekreačnú zónu aj s domami Čítajte 

Ihneď odhadol potenciál zbierky lisov, ktorých bolo v tom čase 32, a začal pracovať na jej zveľadení. Pri študijných cestách po iných vinohradníckych krajinách a oblastiach zistil, že sa malokarpatské lisy značne odlišujú od lisov na Morave, v Rakúsku či v Nemecku, ale napríklad i na južnom Slovensku. Sú už na prvý pohľad dekoratívnejšie a farebnejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

V niektorých oblastiach lisy ani nepoužívali, pretože sa tu hrozno spracovávalo najtradičnejším spôsobom - šliapalo sa nohami.

Neobyčajná krása

„Lisy neboli len obyčajné pracovné nástroje. Boli krásne technicky a remeselne prepracované, a tiež zdobené, dekorované, ich výzdoba obsahovala iniciály, dátumy opráv, kvetiny, ruže či geometrické tvary. Spĺňali tak nielen pracovnú, ale aj estetickú funkciu a odrážali spoločenské postavenie svojho majiteľa. Dokonca sa hovorievalo - aký veľký preš máš, taký si vinohradník," povedal Hrubala.

Bývalo tiež zvykom tým chudobnejším vinohradníkom lisy požičiavať. Ich úloha bola nezastupiteľná, keďže sa vinohradníctvom v malokarpatskej oblasti živila viac než polovica obyvateľstva.

„Až do 19. storočia vyrábali lisy špecializované rodiny tesárov, pričom sa v nich remeslo prenášalo z otca na syna. Bol to kumšt, bolo treba nájsť vhodné drevo, spracovať ho, vysušiť, dodržať termíny, keďže sa lisy vyrábali na objednávku," dodal Hrubala.

Skryť Vypnúť reklamu

Až po nástupe priemyselnej revolúcie v 2. polovici 19. storočia sa začali lisy vyrábať priemyselne, pretože boli cenovo dostupnejšie a trvácnejšie. Neskôr ich už nahradili stroje.

Počas pôsobenia Hrubalu sa zbierka lisov v múzeu rozrástla na súčasných 43, a aj keď sa zameriava na oblasť Malých Karpát, dajú sa tu nájsť aj exponáty z Levíc, Hlohovca či zo Šintavy.

Niektoré exponáty požičali

Z priestorových dôvodov má zasa múzeum niektoré exponáty vystavené mimo svojej budovy. Zapožičalo ich napríklad Pezinskému zámku, ďalší kus je v obci Dubová a jeden sa dostal dokonca do Nového Mesta nad Váhom.

Predsa sa však našiel spôsob, ako mať rozmerné "preše" pohromade. Je ním monografia Vinohradnícke lisy v Malokarpatskej oblasti - európsky unikát, ktorú zostavil Martin Hrubala. Obsahovo aj graficky reprezentatívna publikácia totiž predstavuje jedinečnú virtuálnu prehliadku, vďaka ktorej si možno prezrieť všetky exponáty naraz.

Podnetom pre napísanie a vydanie knihy bola skutočnosť, že sa za každým lisom skrýval príbeh často spojený s rodinou, ktorá ho používala. Alebo aj s jeho objavením. Príkladom je najstarší a zároveň najväčší kus z celej zbierky lisov, ktorý pochádza z roku 1608.

„Objavili sme náhodou ho v Svätom Jure a zachoval sa len vďaka tomu, že bol v pivnici, v ktorej sa zrútila klenba. Ostal teda zasypaný a zakonzervovaný. Podarilo sa ho odkryť a previezť k nám do múzea," popísal Hrubala osud jedného zo 43 majestátnych ručných výrobkov, ktoré premieňali hrozno v ušľachtilý nápoj.

Malokarpatské múzeum ponúka okrem iného aj zážitkové degustácie vína v priestoroch dekorovaných vinohradníckymi exponátmi. A vzorky miestnej vinárskej produkcie, ako aj monografiu o zbierke lisov možno v múzeu aj zakúpiť.

„Naša zbierka predstavuje unikátne kultúrne a historické dedičstvo po našich predkoch. Chceli sme toto dedičstvo zadokumentovať a ukázať, že máme byť na čo hrdí," uviedol riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 952
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 035
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 889
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 301
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 878
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 806
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 381
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 349
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 224
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 089
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Senec - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Senec

Nehoda v Lamači na Hodonínskej.

Polícia pripomenula, že k zníženiu dopravnej nehodovosti môžu prispieť všetci účastníci cestnej premávky.

4 h

V sobotu bolo otvorených 3791 odberných miest.

23 h
Ilustračné foto.

Covid si vyžiadal už viac ako štyritisíc obetí.

24. jan
Vľavo herci a vpravo fanúšikovia Spartaka Trnava počas predpremiéry predstavenia Futbal alebo Bílý andel v pekle v Divadle Jána Palárika v Trnave.

Herci sa cítili ako na trávniku, pri „ďakovačkách“ nechýbali chorály.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

19 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

23 h

Už ste čítali?