BANSKÁ BYSTRICA. Každé jedlo na štedrovečernom stole malo svoju symboliku. Zdravé jabĺčka a orechy veštili zdravie v rodine. Cesnak mal magickú moc nad chorobami. Med bol znamením lásky v rodine, znakom hojnosti zas bol mak. Na stole nikdy nesmel chýbať chlieb a hŕstka obilia.
Štedrý deň mal na Slovensku niekoľko pomenovaní: Kračún, Vilija, Dohviezdny večer, Badňak, ale aj Hody či Sviatky, u Goralov zas Gody.
Chlieb pre "špitálnikov"
Predzvesťou vianočného času bolo roznášanie oblátok – trúbeliek. Piekli sa v škole alebo na fare a roznášali ich malí chlapci. Ráno, sotva minula polnoc, ženy piekli chlieb a vianočné pečivo. Nezabúdalo sa ani na zosnulých. Piekol sa chlieb „pre špitálnikov“ – obyvateľov chudobinca.
To vraj preto, aby sa modlili za zomrelých. Menší chlebík „pre dušičky“, sa zas dával na cintorín. Popoludní sa varili jedlá: hrach, kapustnica s hubami, hruškový alebo slivkový prívarok a opekance. Štedrý deň bol pôstnym dňom.
Celý deň sa jedlo málo a dievky nemali jesť vôbec nič, aby si našli dobrého muža. Malým deťom sľubovali, že ak vydržia o hlade do večera, uvidia na stene zlatú podkovičku, koníka či koč.
Stromček do domu prinášal otec, deti si ho samy vyzdobili orieškami, jabĺčkami, medovníkmi či po domácky zhotovenými ozdobami z papiera či slamy.Zaujímavá bola výzdoba stola. Tú robievala matka. Stôl sa prikrýval bielym, novým ľanovým obrusom. Pod obrus dávala gazdiná niekoľko zrniek obilia a drobný peniaz.
Dôležité miesto na stole mal chlieb. Gazda kládol pod stôl pracovné nástroje: sekeru, hoblík, lemeš, šidlo a pod. Verilo sa, že ten, kto sa bosou nohou dotkol tohto železa, mal mať po celý rok zdravé nohy. Nohy stola sa obopínali reťazou, aby rodina držala pohromade.
Vianoce v maštali
Pred večerou otec doniesol pod stôl otep slamy, vraj „aj Ježiško sa narodil na slame“. Potom vzal do misky z každého jedla a zaniesol ho do stajne dobytku, aby aj tento vedel, že sú Vianoce. Všetci sa umyli a slávnostnejšie obliekli. Keď sa na obzore objavila prvá hviezda, otec zapálil sviečku, starší si naliali po poháriku hriateho a po modlitbe začala rodina večerať.
Matka podala každému oblátku s medom a každému, kto sedel pri stole, urobila medom na čelo krížik. To vraj preto, aby deti boli dobré. Misky s jedlom sa neposúvali, aby na poli neboli krtince.
Sotva bolo po večeri, nastal v dedine ruch. Popod okná začali deti i tí starší spievať koledy, ale chodilo sa aj vinšovať.
Plieskalo sa bičmi
No Štedrý večer sa ešte neskončil. Všetci sa tešia, že pôjdu na polnočnú omšu. Deti sa pri ceste do kostola mali dívať na hviezdnatú oblohu.
Starší zas vravievali, že odkiaľ fúka vietor, odtiaľ prídu kupci.
Sviatočnú polnoc a jej ruch výdatne zvyšovali mládenci streľbou z mažiarov, pastieri trúbením a plieskaním bičmi.
Betlehemci prinášali šťastie
Symbolom tohto večera boli betlehemci. Rodiny verili, že tam, kam prišli, doniesli šťastie. K základným postavám betlehemskej hry patril anjel nosiaci betlehem, valasi Fedor a Stacho, starý pastier, Bača a Kubo.Hra mala na Slovensku niekoľko názvov: chodenie s gubajkou, chodenie s hviezdou či chodenie s kozou. Na Vianoce sa v každom z nás ozve túžba vykročiť do rodného kraja. Zasadnúť ku stolu, kde otec tak starostlivo delil chlieb, kde voňali mamkine koláče.
VOJTECH MAJLING
(Autor je folklorista a zberateľ ľudových tradícií)
