TRNAVA. Móda dnes tvorí neoddeliteľnú súčasť našej spoločnosti. Globalizácia sa podpísala pod prelínanie jednotlivých štýlov i kultúr.
Na tému, ako sa vyvíjala, menila za posledných sto rokov, ako sa zmenil pohľad na módu u žien či mužov a o previazanosti zásad obliekania a emancipácie sme sa porozprávali so sexuologičkou Danou Šedivou.
Odev ako odraz postavenia
Móda komunikuje, kopíruje dianie v spoločnosti, reaguje na spoločenský i ekonomický vývoj.
Pri Vlčkovciach blúdia ľudia v kukurici + FOTO Čítajte „Odev od staroveku prezentoval sociálny status. Každé historické obdobie kontrolovalo pravidlá odievania – spoločenským tlakom, tradíciami a ekonomickými možnosťami jednotlivcov. Módou ako takou sa mohli zaoberať iba špičky spoločenského rebríčka, ostatní boli vďační, ak vlastnili slušné šaty,“ popísala Šedivá.
Za luxus sa vtedy napríklad považovala aj farebná stužka do vlasov.
Podľa historikov odievania, ženský odev zaznamenal za posledné storočie väčšiu zmenu než za predchádzajúcich tri- tisíc rokov. Odzrkadlilo sa to najmä v kultúrnych a emancipačných zmenách práve v priebehu posledných sto rokov.
Pestovaný plnofúz, vibramy a flanelová košeľa? To je lumbersexuál Čítajte „Ak sa ohliadneme v našej novodobej histórii, začiatkom 20. storočia bol dobovou etiketou korzet. Žiadna slušná žena nevyšla von bez neho a bez sukne, ktorá by jej nezahaľovala lýtka,“ povedala Šedivá.
Dnešní tínedžeri vidia na internete súlož skôr, než si dajú prvú pusu Čítajte Toto obdobie skončilo až prvými podprsenkami a šatami strihu japonského kimona. „Prevratné boli prvé nohavice, takzvané háremové, široké, dolu stiahnuté do gumy. Nosili ich bohaté a odvážne ženy,“ dodala. Zaujímavosťou o ženských nohaviciach je, že v 20. a 30. rokoch boli vyhradené iba na voľnočasové aktivity a šport, v 50. rokoch už šokovali capri nohavice, spolu s rolákmi. Etablovali sa až v 70. – 80. rokoch.
Kľúčové obdobie
„Obdobie prvej svetovej vojny bolo pre emancipačné hnutie kľúčové. Vtedajší vedecko-technický pokrok a nútená absencia mužov v civilnom živote posunuli ženy do tovární na miesta, ktoré boli predtým vyhradené práve mužom.“
Po skončení vojny sa už vývoj nedal zastaviť, priniesol nové postavenie žien. Už neboli len matkami a domácimi v jednej osobe.
Obec známa retro oslavami má aj národnú kultúrnu pamiatku Čítajte „Ženy sa po prvýkrát posunuli na kvalifikované miesta, i keď riadiace pozície zostávali vyhradené mužom. Sebavedomie a aktivita žien rýchlo vyústili k odhaleniu lýtok až ku kolenám,“ popísala Šedivá. Ženy študovali na vysokých školách, fajčili a šoférovali autá, žiadali praktické oblečenie.
„V dvadsiatych rokoch odev po prvýkrát stratil pečať sociálnej skupiny.“ Ženy začali nosiť mužské doplnky, topánky na platforme, kravatu, krátke vlasy a používali škandalózny červený rúž. Novým ideálom bola plochá silueta šiat s predĺženým pásom. Toto obdobie snáď najvernejšie mapujú osobnosti ako geniálna Coco Chanel či tanečnica Josephine Baker, ktorá vypredávala svetové metropoly, tancovala nahá iba v banánovej sukničke.
Potom prišiel „Black Friday -čierny piatok“. „Raketový posun zastavila svetová hospodárska kríza v roku 1929, ožobračené davy chodili obdivovať nablýskaný svet do kín. Skrytá sexualitu bola prezentovaná luxusnými róbami herečiek predĺženej siluety s odhaleným chrbtom,“ popísala. Podobné ako napríklad vo filme Kristián s Oldřichom Novým v hlavnej úlohe.
Rôzne smery po vojne
Po kríze prišla ďalšia rana v podobe 2. svetovej vojny. Po jej skončení nabrala móda rôzne smery. „Zatiaľ, čo v Paríži Christian Dior predstavil prevratnú kolekciu, návrat k X siluete so širokou sukňou – na až 40 metrov látky, v Československu bola situácia odlišná. Znárodnením a likvidáciou živností sa zrušili krajčírske dielne, látky bolo málo.“
Dobovým ideálom nebola atraktívna žena, ale zamestnaná superhrdinka v montérkach, teplákoch alebo rovnošate.“ Miesto bohatej sukne ženy nosili košeľové šaty. Móda bola považovaná za kapitalistický úpadok, v nemilosti boli aj nohavice.
Prišli divoké 60. roky a s nimi aj minisukňa,
