Má len 19 rokov, ale už stihol zažiariť v slovenských farbách v mnohých krajinách. Pavol Bitto je rodák zo Senca, ktorý dosiahol množstvo úspechov v karate.
Pamätáte si svoj prvý tréning karate?
"Áno, mal som vtedy 5 rokov a bol som na ňom na Základnej škole J.G. Tajovského v Senci. Najskôr som mal obavy, nevedel som, čo od toho očakávať. Neskôr, keď som videl starších učencov, ako sa zlepšujú a chodia na súťaže, tak sa mi tam začalo páčiť. V dvanástich rokoch som začal trénovať v Trnave, kde sa mi oveľa viac darilo. Už po jednom roku sa mi podarilo dostať sa do reprezentácie."
Karate nepatrí medzi najpopulárnejšie slovenské športy. Nelákalo vás aj niečo iné?
"Keď som mal asi 5 rokov, začal som hrávať futbal za ŠK SFM Senec, no býval som často prechladnutý, pretože sme hrávali v zime. Moji rodičia sa rozhodli, že bude pre mňa najlepšie, ak s futbalom skončím. Pol roka na to som začal s karate. Čo sa týka popularity máte pravdu, u nás nie je na takej úrovni ako futbal alebo hokej. V iných krajinách Európy, ako je napríklad Francúzsko je tento šport obľúbený a uznávaný. Je to druhá krajina po Japonsku, ktorá najviac podporuje karate."
Kto je váš najväčší športový vzor?
"Najväčší vzor je pre mňa môj tréner Boris Zvolenský, ktorý je mimochodom majster Československa, Európy a aj sveta. To, čo dokázal je neskutočné."
Ako vyzerá bežný tréning karate?
"Začínam rozcvičkou, po nej sa rozprávam s trénerom o tom, čo by som mal zlepšiť. Následne začne tréning, ktorý je zložený z kondičných cvičení a techniky a nakoniec s trénerom rozoberáme predzápasovú taktiku."
Mávate aj silové tréningy?
"Cez leto, keď nechodím po súťažiach, cvičím v posilňovni, neskôr mávam výbušné cviky a nakoniec sa venujem už len karate."
Ako vyzeral váš prvý veľký úspech?
"Mal som asi 14 rokov a bol som na Veľkej cene Švajčiarska v Zürichu. Bol som veľmi prekvapený, keď som sa prebojoval až do finále, v ktorom ma čakal Iránec. Myslel som si, že prehrám hneď v prvom kole. Napokon som skončil prvý."
Čo osobne považujete za svoj doteraz najväčší úspech?
"Momentálne je to 7.miesto na Premier League K1 v Okinawe. Bol som najmladší v kategórií a zápasil som aj s 38 ročnými mužmi, takže si myslím, že som podal na svoj vek veľmi dobrý výkon. So svojím umiestnením som bol spokojný."
Sú japonskí súperi tvrdší ako z iných častí sveta?
"Určite áno. Nevzdávajú sa. Keď sa dostanú na lopatky po tvrdom údere alebo kope do hlavy, postavia sa a bojujú ďalej. U nás po takomto niečom zvyknú zápasníci simulovať, aby rozhodca rozhodol v ich prospech."
Patria ku karate aj vážnejšie zranenia?
"Asi mesiac som bol mimo kvôli ťažkému otrasu mozgu. To bolo práve pred nomináciou na majstrovstvá Európy. Mal som aj zlomenú kľúčnu kosť, no aj napriek veľkým bolestiam som sa zúčastnil majstrovstiev Európy v Paríži."
Aké zápasy a turnaje vás čakajú v najbližších mesiacoch?
"Vo februári sa budem uchádzať o nomináciu na majstrovstvá Európy do Soči. Dva týždne na to na Premier League K1 v Španielsku. V apríli a máji sa budem tiež uchádzať o nomináciu na majstrovstvá Európy seniorov a v októbri a novembri pôjdem do Čile opäť na Premier League K1."
Zvyknete si pred zápasom pozrieť na videu techniku boja svojho súpera?
"Dopredu neviem s kým budem zápasiť. Ideme na turnaj povedzme 60 ľudia z kategórie, ktorí sa rozžrebujú a jeden až dva dni pred samotným zápasom sa dozviem, kto je môj súper. Vtedy si viem pozrieť nejaké videá s mojím súperom alebo sa pýtam iných ľudí, či s ním zápasili."
Karate sa prvýkrát v histórií objaví na Olympijských hrách v Tokiu v roku 2020. Je možné, že vás uvidíme v slovenskej reprezentácií?
"Je dosť otvorené o tom teraz hovoriť, no je tam nejaká šanca, ale nechcem predbiehať udalosti."
