Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga
Nájdete nás na webe

Predsedníčka Ústavného súdu exkluzívne pre MY: Podobný prípad zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol

Ivetta Macejková hovorí, že rozhodnutie ústavného súdu je prvým predpokladom pre objasnenie trestných činov.

Ivetta Macejková je predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky. (Zdroj: archív Ústavného súdu)

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková poskytla týždenníkom MY ako jedinému médiu exkluzívne vyjadrenia. Rešpektujeme jej požiadavku na uverejnenie komplexných odpovedí a rozhovor uverejňujeme v plnom znení.

Amnestie by mali byť nezrušiteľné, ale zároveň už samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti. Ako sa s touto dilemou vyrovnalo plénum?

"K výroku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu pripojili odlišné stanovisko sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák. K odôvodneniu

tohto rozhodnutia Ústavného súdu som pripojila doplňujúce stanovisko ja, sudkyňa Ľudmila Gajdošíková, a sudca Lajos Mészáros. Pre informovanosť verejnosti a médií vydal Ústavný súd komuniké so stručným odôvodnením rozhodnutia (www.ustavnysud.sk). Pokiaľ ide o Vaše vyjadrenie „samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti“, zareagujem naň Radbruchovou formulou, v zmysle ktorej: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou možno zrejme riešiť len tak, že pozitívne právo, chránené predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, keď je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, to však okrem prípadu, kedy rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon ako nepatričné právo (unrichtiges Recht) musí spravodlivosti ustúpiť.“

Ak Ústavný súd potvrdí ústavnosť zákona, nevzniká zneužiteľný precedens, ktorý v budúcnosti umožní rušiť akékoľvek amnestie či milosti?

"I keď možno súhlasiť s názorom, že mechanizmus zrušovania rozhodnutí prezidenta o amnestii alebo individuálnej milosti, ktorý do slovenskej ústavy zakotvil slovenský ústavodarca hlasmi 124 poslancov Národnej rady, nemá v súčasnosti zrejme obdobu v ústavách demokratických štátov, je zároveň potrebné zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou tohto mechanizmu je aj následná ústavná kontrola uznesenia Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom. Toto ´právo veta´, ktoré ústavodarca priznal Ústavnému súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, zodpovedá ústavnému postaveniu a funkciám, ktoré Ústavný súd plní v ústavnom systéme Slovenskej republiky, keďže len so súhlasom Ústavného súdu môže plnohodnotne dôjsť k zrušeniu amnestie alebo milosti.

Zároveň nemožno opomínať zásadnú skutočnosť, že samotné ´spustenie´ zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti predpokladalo konsenzus aspoň 90 poslancov Národnej rady, pričom doterajšia história slovenského parlamentarizmu potvrdzuje, že ´ústavná zhoda´, t. j. súhlas minimálne 90 poslancov Národnej rady, sa dosahuje mimoriadne ťažko a celkom výnimočne.

V tejto súvislosti je namieste pripomenúť, že za predmetné uznesenie Národnej rady, ktorým boli zrušené tzv. ´Mečiarove amnestie´ a rozhodnutie Michala Kováča o udelení milosti, hlasovalo 129 poslancov Národnej rady zo 144 prítomných poslancov Národnej rady, teda za toto uznesenie hlasovalo o 39 poslancov viac ako ústavou vyžadované minimum 90 poslancov."

História pozná niekoľko podobných prípadov, najznámejším je asi prípad z Južnej Ameriky Barrios Altos proti Peru, keď v roku 2001 pripustil možnosť zrušenia amnestie, ktorú štátna moc udelila sama sebe. Je možné nájsť porovnateľný prípad aj v Európe?

– Porovnateľný prípad výslovného formálne zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol. Môžem však spomenúť prípad z Chorvátska, ktorý sa dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva a týkal sa odsúdenia za skutky, ktoré mali charakter hrubého a závažného porušenia ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí v tejto veci uviedol že: „V medzinárodnom práve... vzrastá tendencia posudzovať takéto amnestie ako nekompatibilné s jednoznačne uznávaným záväzkom štátov stíhať a trestať vážne porušenia základných ľudských práv...“ (rozsudok Veľkej Komory z 27. 5. 2014 vo veci Marguš proti Chorvátsku).

Čo sa bude diať ďalej?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4XRQ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4XRQ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Mečiarove amnestie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Ústavný súd Slovenskej republiky

Hlavné správy z SME | MY Senec - aktuálne správy

Na seneckej poliklinike nevykonávajú RTG vyšetrenia

Dôvodom je práceneschopnosť laborantky.

Poliklinika v Senci

Koľko míňame na potraviny? Na Slovensku ľudia nehladujú

Bežná slovenská domácnosť minie na potraviny približne pätinu zo svojich výdavkov.

Ilustračné foto.

Policajti budú dnes sledovať priechody pre chodcov

Polícia bude dohliadať na správanie sa k nevidiacim v cestnej premávke.

Za posledné roky klesol počet živnostníkov takmer o štvrtinu

Pokles počtu živnostníkov na Slovensku súvisí podľa analytičky aj s tým, že majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.

Už ste čítali?