SVÄTÝ JUR. Miesto, ktoré milovníkov prírody očarí počas celého roka. Zaujímavé nedotknutou prírodou, endemickými druhmi rastlín, živočíchov a pokojom.
To je Šúr, od 50. rokov minulého storočia Národná prírodná rezervácia. Územie patrí do katastra mesta Svätý Jur a obce Chorvátsky Grob. Dnešná rozloha 655 hektárov je už len zlomok z tej pôvodnej. Kedysi Šúr siahal od Bratislavy až po Modru a Bernolákovo. Ochranné pásmo má rozlohu približne 145 hektárov.
V minulosti ho chceli vysušiť
Územie vzniklo tektonickou činnosťou, priehlbinu zaplavili vody, ktoré stekali z Malých Karpát, veľké plytké jazero, postupne zanášal štrk a piesok. Tak vznikol močiar, na jeho dne sa usádzali odumreté rastliny, vďaka ktorým sa tu vytvorilo rašelinisko.
Tieto podmienky priali mnohým druhom rastlín a živočíchov. Lenže už v stredoveku začali ľudia pracovať na postupnej likvidácii veľkej časti močiaru. Vysušovaním sa pokúšali močiar premeniť na polia, čo sa im postupne darilo. Začiatkom 20. storočia dokonca vznikol plán na úplne vysušovanie močiarov, a to aj napriek nevôli niektorých vedcov, ktorí územie Šúru už vtedy považovali za mimoriadne hodnotné.
Veľká hospodárska kríza nákladný projekt na pár rokov zastavila. Znovu sa vo vysušovaní pokračovalo ešte počas vojny a Šúr takmer úplne vyschol. Význam územia si našťastie začalo uvedomovať čoraz viac kompetentných inštitúcií a v roku 1952 bol Šúr vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu.
Šúr je dnes chráneným územím
Vďaka tomu sa dodnes uchovala aspoň malá časť kedysi rozsiahleho územia. Dnes je Národná prírodná rezervácia Šúr chránená aj medzinárodným Rámsarským dohovorom ako "posledný a najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa, po jeho obvode sa nachádzajú zvyšky mokrých a rašelinných lúk. Nachádzajú sa tu aj xerotermné biocenózy. Bohatá biodiverzita na malej ploche, množstvo ohrozených taxónov."

Jednotlivé časti rezervácie patria do tretieho, štvrtého až piateho stupňa ochrany. Niektoré druhy rastlín a živočíchov a vyskytujú iba tu, napríklad pijavica - Bartacobella slovaca alebo vošky Somaphis bratislavensis. Žije tu niekoľko druhov netopierov, niektoré sú chránené medzinárodnými dohovormi a viac ako 80 druhov mäkkýšov. Súčasťou oblasti Šúr je aj Panónsky háj riedky dubovo-brestový les.
Tieto podmienky sú ideálne aj pre hniezdenie mnohých druhov vtáctva, veľa z nich patrí medzi ohrozené druhy a rovnako sú chránené medzinárodnými dohovormi.
Na Slovensku je podobných lokalít trinásť, všetky sú pod ochranou Rámsárskej dohody, podpísanej 2. februára v roku 1971 v iránskom meste Ramsar. Od vtedy je 2. február vyhlásený za svetový deň mokradí.
zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/168, http://www.pralesy.sk, wikipedia.org