BRATISLAVA. Miestny poplatok za rozvoj vítajú aj niektorí bratislavskí developeri, jeho aplikáciu v praxi však vnímajú ako nedokonalú. "Mal by to byť nástroj na ukotvenie pravidiel. Myslím si však, že diskusia sa vedie nesprávne," povedal Adrián Rác z HB Reavis Slovakia.
Bratislava by sa pri poplatku za rozvoj nemala podľa neho zaoberať tým, ako si príjem rozdelí mesto a mestské časti, ale najmä kde by mal smerovať. "Keď si mesto pozrie, koľko metrov štvorcových (m2) sa postavilo a koľko by sa malo postaviť v nasledujúcich rokoch, tak je to zaujímavý nástroj na financovanie nejakej základnej strategickej infraštruktúry v Bratislave," povedal. Podľa Ráca by nebolo fér, ak by mesto určilo investorovi vyvolanú investíciu a zároveň by od neho pýtalo ďalší poplatok za rozvoj. "Jedna z vecí, ktorá je tam vyslovene nespravodlivá, je, že domy do 150 m2 sú oslobodené od poplatku," podotkol.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal chce, aby sa miestny poplatok za rozvoj vyberal v Bratislave od budúceho roka. Na decembrové mestské zastupiteľstvo preto chce predložiť návrh všeobecne záväzného nariadenia, v ktorom sa počíta s výberom poplatku v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. "Je to nástroj, ktorý môže mestu pomôcť. Väčšina významných investícií sa odohráva v Bratislave. Ja tento zákon vítam, považujem ho za dobrú normu a jediný transparentný spôsob, ako vyriešiť vzťah vyrovnania negatívnych dopadov investícií v obci," povedal v diskusii primátor.
Slovensko bolo podľa jeho slov jednou z posledných krajín, ktorá takýto poplatok zavedený nemala. Ako podotkol, bude potrebný ešte čas na vyzbieranie podnetov, ktorými sa zákon vylepší. Podľa primátora je jasné, kam má poplatok smerovať. "Sú to kapitálové výdavky, neprejedia sa. Budú smerovať na zdravotnícke, sociálne, školské zariadenia, verejnú zeleň a infraštruktúru," povedal.
Výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek pripomenul, že základnou myšlienkou pri tomto poplatku bolo, aby investor, ktorý do územia vstupuje, prispieval proporcionálne na základe m2 podlažnej plochy. "V Rakúsku je poplatok vyšší, ale stavebník ho zaplatí a zjednodušene povedané nerieši nič za hranice svojej parcely. U nás je ten stav taký, že sa poplatok zaplatí, plus treba riešiť napríklad káblové vedenie či zosilnenie prípojok," uviedol v diskusii. Už keď sa zákon chystal, sa podľa neho uvažovalo nad zápočtom, ktorý mal tieto negatíva eliminovať. "Riešenie bolo v tom, že prvý, kto príde do územia, postaví možno cesty. Tie sa nacenia a to bude odpočítané od poplatku. Ak by bol poplatok vyšší, investor doplatí rozdiel. Ďalší, kto príde do tej lokality popri napojení, zaplatí mestu poplatok a mesto už nemusí vybavovať cestu, ale zainvestuje napríklad do škôlky, parku či inej infraštruktúry," vysvetlil Suchánek.
Bez spomínaného zápočtu sa podľa neho stáva poplatok za rozvoj ďalšou daňou, ktorá nereflektuje roky príprav projektov typu autobusovej stanice v Bratislave. "Tu investor prešiel sériu rokovaní s mestom, dohodli si nejaké podmienky, a teraz, keď prichádza štádium realizácie, sa zmenia pravidlá a dostane ešte poplatok," podotkol s tým, že sa to týka viacerých projektov.
