PEZINOK,SENEC. Keď sa pred rokom začalo hovoriť o poplatku za rozvoj, starostovia a primátori miest z okolia Bratislavy jeho zavedenie vítali. V regióne, kde nová výstavba pribúda veľmi rýchlo by ďalšie príjmy pomohli s budovaním občianskej vybavenosti.
Práve to je najväčší problém najmä satelitných obcí, kde vyrastajú nové obytné zóny pre stovky až tisíce obyvateľov. Školy, škôlky, chodníky a ďalšiu infraštruktúru však musí dobudovať obec.
Obcí, ktoré poplatok schválili, zatiaľ nie je veľa
Poplatok za rozvoj parlament schválil v novembri minulého roku, ale do jeho zavádzania do praxe sa obce príliš nehrnú. Jednou z prvých samospráv, ktorá ho schválila formou VZN bolo mesto Pezinok. Platiť bude od začiatku budúceho roku, a ako sa pred časom vyjadrilo vedenie mesta, jeho efektivitu ukáže až čas.
Parlament totiž schválil, že rodinných domov do 150 metrov štvorcových nadzemnej časti sa poplatok týkať nebude. To otvára otázku, či zákon pomôže obciam, ktoré už dnes neustále riešia problémy s nedostatočnou občianskou vybavenosťou. Keďže v týchto lokalitách sa developeri zameriavajú práve na takúto výstavbu. Podľa Inśtitútu urbáneho rozvoja (IUR) to bude v praxi znamenať, že na infraštruktúru obyvateľov rodinných domov budú prispievať aj menej solventní obyvatelia bytoviek.
Najnovšie zákon kritizujú aj odborári a zamestnávatelia. Obávajú sa, že podnikateľom sa predražia investície a tým bude ohrozená tvorba ďalších pracovných miest.
Podľa zamestnávateľov sa predražia investície
"Nový poplatok bude komplikovať podnikanie výrazným zaťažením investícií. Podnikatelia budú nútení nanovo prepočítať návratnosť svojich plánovaných investícií, odložiť ich alebo hľadať nové lokality - samosprávy bez poplatku," uviedol generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.
Prezident KOZ Jozef Kollár uviedol, že zákon bude mať výrazný dopad na ceny bývania, čo zníži pracovnú mobilitu na Slovensku. "Už teraz možnosť sťahovania sa za prácou komplikuje nedostatok nájomného bývania," podotkol Kollár a zároveň upozornil na možný prepad stavebnej aktivity s dopadom na zamestnanosť.
Návrh zákona kritizoval aj Inštitút urbánneho rozvoja, ktorý za najväčší nedostatok považuje fakt, že peniaze získané prostredníctvom poplatku nemusí obec či mesto použiť tam, kde územie zaťažila nová výstavba.
V Bratislave sa tak napríklad môže stať, že peniaze, ktoré na poplatku odvedie stavebník v Petržalke, napokon využijú na výstavbu škôlky inej mestskej časti.
Zástupcovia odborov a zamestnávateľov vítajú návrh novely zákona o poplatku za rozvoj, ktorý predložili poslanci zo
strany Most-Híd. Tí navrhujú, aby sa poplatok za rozvoj nevzťahoval na zatepľovanie budov a úkonov spojených s údržbou stavby. Podľa súčasného znenia zákona sa totiž poplatok za rozvoj vzťahuje na budovy, ktorým bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. O novele zákona budú poslanci rokovať na októbrovej schôdzi Národnej rady SR. Poplatok za rozvoj schválili poslanci Národnej rady SR 20. novembra minulého roku na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho zo strany Smer-SD.
