SENEC. Napadlo mi to, keď mi v piatok 26. Augusta 2016 spred spred obchodu s bicyklami pri „kruháči“ zlodej ukradol horský bicykel.
Pravda, poskytol som mu skvelú príležitosť – oprel som ho o plot a nezamkol. Vošiel som do obchodu zistiť, aké služby v ňom poskytujú a zdržal v ňom sa v ňom tak 90 sekúnd. Nemá zmysel nariekať, ani hromžiť na gaunera, ktorý ma obral o pomerne drahý stroj, ktorý mne, a najmä mojej chorej chrbtici, umožňoval jazdenie v náročnejších prírodných terénoch. Nemá zmysel apelovať na svedomie, ktoré neexistuje.
Možno by malo zmysel aspoň v turistickej sezóne upozorňovať v médiách návštevníkov Senca, že krádeže bicyklov sú v tomto meste športov jednou z disciplín.
Možno by pomohlo, keby na mestskej internetovej stránke viseli fotografie (zadržaných) zlodejov, ako aj bicyklov, motoriek aj áut, ktoré v Senci násilne zmenili majiteľa. Možno by pomohli kamery s účinným zorným uhlom snímania a vysokým rozlíšením najmä tam, kde dochádza k lúpežiam najčastejšie. Iba žeby sme verili, že aj negatívna reklama je v cestovnom ruchu prospešná reklama?!
Pretože aj keď sme členským štátom Európskej únie, (nielen) v tejto oblasti nie sme ani len tieňom Dánska. Možno je pre niektorých úbožiakov remeslom, pre iných je „zlodejina“ príležitosťou sebarealizácie, možno dokonca biznisom na objednávku?
Výsledok je však vždy rovnaký: nešťastní ex-majitelia, ktorí na jednostopé a dvojstopé dopravné prostriedky neraz šetrili celé mesiace, ba i roky! A čo „šťastní“ nový majitelia? Kým bude ich dolapiteľnosť vyjadriteľná v percentách jednomiestnym číslom, kým sa dolapení kmíni neocitnú na internetovom pranieri, kým prevencia nebude úspešnejšia ako oni, ale najmä, kým budú existovať dôverčiví a nedôslední vodiči čohokoľvek viackolesového, nemusia mať z krádeží strach! O iných pocitoch nehovoriac!
Autor: Juraj Bondora
